Zdroj: Sita/AP

Za posledný mesiac sme mohli na mnohých miestach zachytiť bombastické titulky o tom, že Google pripravuje úplne novú logiku vyhľadávania. Správy sa predbiehajú v predpovediach dopadov na weby, ktoré sú “preoptimalizované”. Uvádza sa v nich, že už nebudú mať takú pozíciu vo výsledkoch, akú majú teraz a že weby bez SEO sa dostanú výrazne do popredia (napr. Sme.sk).

Ak sa nad tým zamyslíme, zrejme to nebude celé až také akútne. Uvediem niekoľko argumentov:

1. Weby s výraznou optimalizáciou sú zväčša aj kvalitne updatované. Ak niekto investuje čas a prostriedky do SEO, je si vedomý toho, že je to dlhodobý proces. Navyše, aktuálnosť obsahu je dôležitým parametrom pre SEO, a tak tieto weby zväčša bývajú často aktualizované. Ruka v ruke s tým ide (aj keď to nie je zaručené) aj informačná kvalita. Ak už je niekto schopný písať obsah “SEO kvalitne”, t.j. používať stratégiu kľúčových slov, štruktúrovať obsah, používať rôzne prvky, interne aj externe web prelinkovať s iným zdrojmi, atď., je väčšinou aj schopný do tejto optimalizovanej štruktúry naliať kvalitný obsah. A tak je možné očakávať, že tieto weby ostanú v popredí aj po “veľkej zmene”.
2. Zmena nebude taká razantná, ako sa píše. Používatelia už teraz hodnotia kvalitu výsledkov a v reálnom čase túto informáciu odovzdávajú Googlu. A to nielen tým, ak nejakému výsledku dajú “plus”. Robia to najmä tým, na ktoré odkazy kliknú a ktoré vytrvalo ignorujú. Google tak veľmi dobre vie, ktoré odkazy majú reálnu hodnotu pre hľadajúcich. Na algoritme a jeho zlepšovaní dlhodobo pracuje, preto nemožno očakávať, že príde úplne nová generácia algoritmu, ktorá bude zásadne popierať dovtedy platné princípy. Skôr pôjde o pokračovanie postupné procesu získavania inteligencie a efektívnejšieho rozpoznávania “fake” praktík a portálov, ktoré to skúšajú len hľadaním skrytých medzier v algoritme, namiesto systematického budovania kvality portálu a jeho konektivity s ďalšími miestami siete.

Zhrnutie: Asi sklamem hľadačov senzácií, ale podľa môjho názoru sa nič prevratné nestane. Google algoritmus bude naďalej verejným tajomstvom, bude obsahovať set kritérií, ktoré sa musia zameriavať na hodnotenie kvality webov a ich vzťahu ku kľúčovým slovám, a tak ani SEO ani SEO agentúry zrejme nezaniknú a ani im neubudne práce. Naopak, vďaka ďalším zmenám budú ich služby opäť viac žiadané a bude potrebné sa pozrieť na základné princípy aplikované aj na už dobre optimalizovaných weboch… Radšej sa teda tešme na Google reklamy podľa počasia alebo nové Google okuliare.

A pre tých, ktorých tieto poplašné správy neodradili a SEO sa budú s vervou venovať intenzívne naďalej, prinášam link na posledné vydanie mesačníka o zmenách v Google algoritme, indexovaní a všeobecne – v práci s Google vyhľadávaním. Za marec 2012 si Google pre nás pripravil výnimočne bohatú nádielku, pretože avizoval až 50 zmien/modifikácii v používaných princípoch: Search quality highlights: 50 changes for March.

Vývoj čítanosti po prvom týždni prevádzky systému Piano

Spravil som druhý snapshot dát o čítanosti komentárov, tentokrát 10.5.2011 k 10:17. Komparáciou údajov môžeme zistiť, čo sa s čítanosťou stalo. Údaje vedľa seba (pôvodné dáta, nové dáta) uvádzam v nasledujúcej tabuľke:

Komparovať budeme súčty čítanosti TOP 10, a to dve čísla čítanosti za 24 hod. a dve čísla čítanosti za 3 hod (z dvoch rozdielnych dátumov). Vizualizácia výsledkov je nasledovná:

Vývoj čítanosti komentárov na sme.sk po zavedení systému Piano

Ako vidno z grafu, prepad nastal. Opäť pripomínam, že nie je potrebné tieto údaje brať ako zaväzujúce, finálne a poskytujúce úplne reálny obraz o situácii. Možno z nich však vyvodiť niekoľko zaujímavých záverov:

• Počas prvého týždňa prevádzky nastal prepad čítanosti o 37 % pri meraní prostredníctvom čítanosti TOP 10 za 24 hodín a o 70 % pri čítanosti za 3 dni.
• Pokles čítanosti je oveľa markantnejší pri čítanosti za 3 dni. Z toho okrem iného môže vyplývať, že hlavný úbytok nastal v segmente menej pravidelných čitateľov, to sú tí, ktorí si komentár otvoria aspoň raz za 3 dni. Z týchto čitateľov menej ľudí vstúpilo do Piana ako zo segmentu pravidelných denných čitateľov, kde je úbytok výrazne nižší. Týmto sa potvrdilo viacero hypotéz: že systém neosloví všetkých, že ho budú využívať primárne ľudia, pre ktorých je čítania obsahu v spoplatnených sekciách dôležité a aj to, že čitatelia komentárov budú ochotní a schopní masívne sa do Piana prihlásiť.
• Zaujímavé bude sledovať vývoj situácie po skončení bezplatného prístupu pre prvoregistrátorov, obdobie ktorého práve skončilo.

Zdrojové dáta:

Pre zhodnotenie vývoja použijeme explicitnú a exaktnú, aj keď nie celkom presnú metódu, ktorou je sumarizácia návštevnosti najčítanejších komentárov obdobia a jej komparácia s obdobím minulým.  Keďže nebudeme pri tomto sledovaní využívať interné dáta portálu, použijeme verejne dostupné štatistiky z widgetu “Najčítanejšie”. Aby boli dáta čo najpresnejšie, použijeme dve štatistiky počtu čitateľov z widgetu, a to za 24 hodín a 3 dni. Tu sú vstupné údaje, z ktorých budeme neskôr vychádzať:

Zdrojové dáta:

Čítanosť komentárov na rozhraní zavedenia systému Piano

Čítanosť komentárov na rozhraní zavedenia systému Piano

Počkáme si na vývoj situácie a vo štvrtok, po troch dňoch, môžeme pripraviť prvé kolo komparácie vývoja štatistík s týmto východiskovým stavom. Ďalší blog post teda môžete očakávať po 5.5.2011 16:30. Blog post vyhodnotením údajov je už na svete,  nájdete ho tu.

Microsoft Tag

Po úspechu minuloročnej konferencie MMMMX,  nás v tomto roku čakajú dve konferencie podobného zamerania. Už o týždeň sa koná konferencia Mobilný marketing 2011 – MMMMXI, ktorá nadväzuje na konferenciu z minulého roka. Organizátorom je vydavateľstvo Ecopress a uskutoční sa 10. mája 2011. Po nej sa 26.5.2011 uskutoční konferencia Mobile Rulezz 2011,  ktorú organizačne zabezpečuje Zoznam. Prečo sú konferencie dve? Jednou príčinou je fakt, že Peter Šebo, ktorý minulý rok konferenciu MMMMX organizoval, zmenil pôsobisko a keďže má skúsenosti a pozitívnu spätnú väzbu z minuloročnej konferencie, bola by škoda, ak by v tradícii organizácie nepokračoval. Druhým dôvodom môže byť, že oblasť mobilného marketingu na Slovensku ďalej rastie a dočkáme sa jeho masívnejšieho využitia. Či to je naozaj tak, to uvidíme počas roka 2011 a odpovede možno nájdeme aj na konferencii.

Potenciál mobilných platform nie je potrebné nijako detailne opisovať. Na rozdiel od použitia notebooku, PC či inej menej mobilnej platformy, mobilný telefón – smartphone, tablet a pod. máme stále pri sebe a je stále pripojený do siete. Aplikácie, ktoré sa majú šancu v tomto segmente presadiť, sa musia orientovať práve na túto skutočnosť. Poskytnúť pridanú hodnotu v čase, keď nie je iný spôsob pripojenia dostupný. Zistiť si najbližšiu odporúčanú reštauráciu, spoje, odoslať polohu priateľom, zdieľať foto, rýchlo napísať správu na sociálnu sieť, to sú najčastejšie používané aplikácie. Druhý aspekt sú hry, ktoré oslovujú iný segment, rovnako perspektívny. Bez ohľadu na to, či ide o aplikácie vo forme mobilnej verzie webovej stránky s prístupom cez http, samostatnú aplikáciu umiestnenú v oficiálnom obchode danej platformy alebo inú formu – ak pomôže vyriešiť potrebu, ktorá sa s použitím mobilného zariadenia spája, alebo umožní zabaviť sa, má šancu na úspech.Ak chcete vedieť viac o motivácii používateľov, aby vašu aplikáciu používali, bude pre vás zaujímavá prednáška, ktorú bude mať na konferencii Mobile Rulezz 2011 Patrick Dry.

Na tohtoročnej konferencii sa dozvieme množstvo zaujímavých údajov. To, čo robí konferenciu unikátnou, je jej zasadenie do kontextu nášho regiónu. Porovnanie svetových údajov a trendov s vývojom na Slovensku nám nastaví reálne zrkadlo stavu využitia možností mobilného marketingu u nás. Z posledne publikovaných štúdií ma najviac zaujala správa zverejnená na blogu Microsoft tag, ktorá agreguje a vizuálne spracováva data z 12 aktuálnych zdrojov. Uvádzam niektoré podľa mňa najzaujímavejšie zistenia:

• na celom svete je momentálne používaných 4 miliardy mobilných telefónov, z toho 1,08 miliardy smartphonov,
• do roku 2014 by malo používanie mobilného internetu predbehnúť použitie desktopového pripojenia (krivka využitia mobilného internetu je stúpajúca s ostrým sklonom),
• polovica požiadaviek na vyhľadávanie je realizovaná z mobilných zariadení,
• 86 % ľudí používa mobil pri pozeraní TV,
• 29 % používateľov je ochotných / schopných odfotiť kód pre získanie zľavy (QR Code, Microsoft Tag a pod.),
• v USA typický používateľ strávi pri využívaní mobilu až 2,7 hod. denne,
• 91 % prístupov z mobilnej platformy smeruje na sociálne siete,
• mesačné počty prístupov na soc. siete z mobilných platform: Facebook – 200+ mil., Youtube – 200+ mil, Twitter 82+ mil. používateľov,
• a pre mňa asi najzaujímavejšie zistenie – najaktívnejšia skupina pri využívaní služieb sociálnych sietí z mobilných zariadení sú ženy vo veku 35-54 rokov, teda typicky mamičky s deťmi.

Celú štúdiu si môžete pozrieť tu. Pre ďalšie relevantné dáta z trhu Strednej Európy a Slovenska si budeme musieť počkať na prichádzajúce konferencie…

Click Fraud

PPC alias Pay Per Click je metóda, ktorá sa teší momentálne veľkej pouplarite. Podľa posledných údajov nemajú používatelia voči sponzorovaným odkazom vo výsledkoch vyhľadávania stále podobnú rezistenciu, ako je tomu pri banneroch (tzv. bannerová slepota. Podľa údajov portálu Performics totiž na sponzorované odkazy klikne až 92 % používateľov! V posledných rokoch zaznamenala rast a presunula sa z prostredia odkazov vo vyhľadávaní aj na predaj bannerovej reklamy a iné formy. Napriek snahe o zvyšovanie konverzií a prípadného spoplatnenia až za realizovanú transakciu (model affiliate) je PPC stále najpopulárnejšou metódou spoplatnenia inzercie vo vyhľadávačoch. Keďže je táto forma reklamy spoplatnená až vtedy, keď používateľ klikne na reklamu, okamžite po jej uvedení sa začali objavovať formy zneužitia tohto procesu. Na začiatku PPC skúšali inovatívne firmy a nadšenci, ktorí hneď zistili, že ak chcú konkurencii zhoršiť výsledky kampane, môžu jej k tomu pomôcť tak, že im minú kredit. Kliknúť na reklamu konkurencie v platenej zóne láka aj dnes. Na rozdiel od začiatkov PPC sú však už tieto metódy výrazne lepšie ošetrené a kredit inzerentov nie je možné takýmito jednoduchými metódami vyčerpať.

Metódy, ako realizovať vyklikávanie

Je potrebné povedať, že vyklikávanie nie je zaujímavé len pre konkurentov. Existuje aj druhá skupina subjektov, ktorí na reklamy klikajú, a to sú prevádzkovatelia webstránok, ktorí sú v partnerskej affiliate sieti Google AdSense. Títo majú takisto motiváciu získanej provízie z kliknutí. Pozornosť ľudí, ktorí sa snažia systém zneužiť, sa najviac sústreďuje na najdrahšie slová, ktoré majú najvyššiu konkurenciu.  Existujú dve základné skupiny používaných metód:

• Manuálne – subjekt alebo používateľ kliká na odkazy konkurencie manuálne. Na zvýšenie efektu môže využiť sieť priateľov a známych. Metódou poškodenia vo väčšom rozsahu je objednanie “profesionálnych služieb” v tejto oblasti. Najviac ich možno nájsť v Indii.
• Automatizované – automatizované skripty a click farmy, ktoré simulujú klikanie na odkazy, rozložené v čase, simulujúce prístupy z rôznych lokalít, sietí, prístupových bodov a pod. Prvým známym softvérom, ktorí by mohli použiť prevádzkovatelia stránok v sieti AdSense na zvýšenie svojich príjmov, bol v roku 2004 Google Clique, ktorý naprogramoval Michael Anthony Bradley . Nanešťastie sa mu nepodarilo dohodnúť s Google, aby jeho softvér kúpil. V marci 2004 bol prípad so súdnou dohrou uzatvorený, samozrejme, v prospech Google. Podmnožinou tejto skupiny techník sú aj vírusy a trójany, ktoré infikujú počítač používateľa a pri vyhľadávaní simulujú podmienky, ako keby bolo vyhľadávanie realizované u partnera v AdSense, po kliknutí sú na jeho účet pripísané prostriedky.

Jednou z najznámejších spoločností, ktorá sa venuje analýzam v oblasti PPC click fraud, je spoločnosť Adometry. Od 1.3.2011 ju prebrala spoločnosť Click Forensics, ktorá prebrala aj jej meno. Napríklad v analýze dát zo štvrtého kvartálu 2007 sa potvrdilo, že najviac click fraud aktivít pochádza geograficky z Indie (4,3 %). Nasleduje Nemecko s 3,9 % a Južná Kórea s 3,7 % (zdroj: Zdnet.com). Posledne uvádzané údaje hovoria o miernom znížení celkovej miery počtu zneužitých kliknutí. Stále je však priemer vysoký – 19,1 %. Ak toto číslo porovnáme s údajmi z Google alebo eTargetu, zistíme, že sú dvakrát, resp. dokonca dvestokrát vyššie ako uvádzajú oficiálne správy týchto sietí (tieto údaje uvádzame ďalej v príspevku v časti Ochrana poskytovateľov služby) . Krajinami, ktoré momentálne dominujú v štatistike zdrojov vyklikávania, sú Japonsko, Holandsko, Filipíny, Švédsko a Francúzsko (zdroj: Marketing VOX). Ako vidno, situácia sa mení a je prostredie je veľmi dynamické.

Zvláštnou metódou, ktorá sa tiež praktizuje, je umelé znižovanie CTR pre konkurenta. Skript otvára výsledky vyhľadávania, kde sa zobrazí reklamný odkaz konkurenta. Na tento odkaz neklikne, ale otvorí webovú stránku konkurenta priamym zadaním URL. Takto sa zvyšuje pomer medzi zobrazeniami odkazu a kliknutiami naň a CTR sa alikvótne znižuje. Nižšie CTR môže viesť k horším podmienkam pre konkurenta v prostredí AdWords prípadne až k eliminácii odkazu – jeho zablokovaniu.

Ochrana poskytovateľov služby

Diagram ochrany používateľa v službe Google AdWords

eTarget aj Google AdWords, vedúci poskytovatelia PPC služieb na Slovensku, zhodne proklamujú, že inzerentov chránia. Aj metódy, resp. skupiny metód sú obdobné. Prvá skupina metód je proaktívna, teda chráni inzerenta automatickými algoritmami pred tým, aby bol klik započítaný a suma za tento klik stiahnutá z konta inzerenta. Algoritmy kombinujú viacero faktorov, aby identifikovali podozrivé správanie:

• porovnanie s minulým vývojom – ak krivka zobrazení verzus kliknutia v minulom období (hodinách, dňoch) vyzerala úplne odlišne, jedná sa s veľkou pravdepodobnosťou o nejakú podozrivú aktivitu,
• koncentrácia kliknutí v krátkom časovom okamihu – ak je v jednej perióde koncentrovaných netypicky veľa kliknutí, zväčša nepochádzajú z prirodzenej aktivity,
• ochrana sledovaním kliknutí z rovnakej IP adresy, cookies, operačného systému v kombinácii s ďalším parametrami, ktoré sú poskytovateľovi služby o používateľovi známe a sú typicky prenášané prostredníctvom http protokolu.

Oba populárne systémy na Slovensku sa problémom “click fraud” zaoberajú veľmi vážne. Tak to aspoň deklarujú o.i. na svojich webstránkach. Zaujímavá je ale výrazná diferencia, ktorú som objavil vo vyhlásení poskytovateľov o tom, koľko percent kliknutí v globále identifikujú vo svojej sieti ako podozrivých a teda ich nezapočítavajú. eTarget hovorí, že vyklikávanie nie je majoritný problém a že iba jedno kliknutie z tisíc vykazuje známky abnormality a je identifikované ako podozrivé. Naproti tomu Google zverejnil číslo, ktoré je výsledkom merania tohto ukazovateľa od  spustenia služby v roku 2002. V sieti Google AdWords sa miera podozrivých klikov pohybuje pod úrovňou 10 %. Ak porovnáme číslo z eTargetu – 0,1 % s číslom z Adwords – 10 %, ide o 100 násobne nižšiu hodnotu v eTargete. Je teda potrebné sa opýtať, čím je rozdiel spôsobený. Jedná sa o nepresné merania, rozdielnu citlivosť použitých algoritmov, alebo rozdielne správanie subjektov a používateľov slovenského internetu v porovnaní s ostatnými používateľmi z celého sveta? V poslednej možnosti môže byť skrytá značná časť diferencie. Slováci vyklikávanie zrejme radi skúsia, ale manuálne, nárazovo a v nižších objemoch, kým inde vo svete sa masívne realizujú veľké click fraud kampane s použitím sofistikovaných systémov zameraných na zneužitie a obídenie kontrolných mechanizmov.

Ďalšie zdroje informácií

Informácie o vyklikávaní a ochrane inzerenta v sieti eTarget
Detailná analýza metód a postupov Google v záujme ochrany inzerentov pred vyklikávaním

Aktívne bomby na Slovensku a v Čechách k 29.4.2011

Po zmiznutí bômb “populista”, “nechutný populista”, “klamár” a pod. nám už na Slovensku neostalo veľa zaujímavého v tejto oblasti. Jednotkou je tak bomba s názvom “nenažraná sviňa”. Kampaň iniciovaná Tomášom Bellom je napriek tomu, že uplynuli takmer 4 roky od jej spustenia, stále aktívna. Dokonca banka, voči ktorej bomba smeruje, je stále na prvom mieste vo výsledkoch vyhľadávania.

Výsledky vyhľadávania na Google.com "nenazrana svina" k 29.4.2011

Z českých aktívnych útokov na politikov a politické strany, ktoré sa na ne zosypali, už tiež veľa nezostalo. Zaujala ma stále dobrá pozícia strany, voči ktorej smerovala kampaň “banda zmrdu”. Nie je síce prvá, ale nachádza sa na prvej stránke výsledkov na solídnom piatom mieste.

Výsledky vyhľadávania na Google.sk "banda zmrdu" k 29.4.2011

O čom hovoria výsledky?

Vo vytrvalo skúmanom Google algoritme neustále nastávajú zmeny. Desiatky kritérií, zotriedených do dvoch základných skupín, neustále menia svoje váhy – dôležitosť na finálnom zoradení výsledkov vyhľadávania. Keďže napriek všetkým zmenám máme možnosť pozorovať situáciu, že weby, ktoré takmer s istotou neobsahujú kľúčové slovo “nenazrana svina” ani “banda zmrdu”, stále na tieto slová  okupujú prvé pozície v SERP. Z toho môžeme vyvodiť záver, ktorý je istý a pomerne dôležitý, a to, že Google stále dáva významný dôraz (a zrejme aj vyšší ako 50 %) kritériám z kategórie off-site. Ak teda venujeme energiu on-site optimalizácii, je to fajn, ale stále je možné lepšie výsledky, a rýchlejšie, dosiahnuť off-site optimalizáciou.

Dá sa proti bombám bojovať?

Napadajú ma tri možnosti, ktoré má prevádzkovateľ postihnutej stránky k dispozícii:

• obrátiť sa na Google a požiadať ho, aby jeho odkaz z výsledkov vyradil,
• zrealizovať antikampaň.
• požiadať realizátora/iniciátora kampane o je stiahnutie.

Treba povedať, že ani jedna z možností nie je jednoduchá a dokonca sú viaceré, alebo všetky, považované za takmer nerealizovateľné. Povieme si prečo je to tak. Prvá možnosť je len hypotetická. Google totiž do výsledkov, generovaných automatom, zasahovať nechce. Ani na predchádzajúce kampane, masívne realizované vo všetkých krajinách, nereagoval tak, že by akceptoval žiadosť a zrealizoval manuálny zásah. Bolo potrebné si počkať, kým to Google vyrieši hromadne, a to zmenou algoritmu (ak niekto viete o prípadoch, kedy bola žiadosť na Google podaná a aj kladne vybavená, dajte mi prosím o to vedieť – cez comment alebo emailom, informáciu uverejním). Druhá možnosť je reálnejšia ale veľmi náročná. Môže sa realizovať dvomi smermi. Prvý smer môžeme nazvať “pozitivistickým”. Budeme sa snažiť pomocou nástrojov off-site SEO náš web asociovať v oveľa väčšej kvantite s inými kľúčovými slovami ako sú tie, ktoré boli použité na google bombu. Následne môžeme dúfať, že si tak Google “prestane myslieť”, že náš web reálne píše napr. o nenažraných sviniach, a uvedomí si, že naša stránka je oficiálna stránka banky. Ďalší smer antikampane je snažiť sa, aby sme na slovo, ktoré bolo v kampani použité, dostali pred náš odkaz iné odkazy. Toto je ale ešte ťažšia úloha. Vyžaduje si to totiž x-krát vyššie úsilie, ako vynaložil tvorca google bomby (x=počet odkazov, ktoré chceme pred náš do SERP dostať). A nehovoríme len o úsilí časovom a finančnom, ale hlavne aj o schopnostiach – našich skills. A tretia možnosť? Asi vychádza ako najjednoduchšia. Skúsme sa s realizátorom kampane dohodnúť. Dohoda môže mať rôzne formy aj motiváciu. Ak je ale realizátor o svojej pravde a úmysloch skalopevne presvedčený a sú nemenné, s touto metódou zrejme nepochodíme. Ktorú metódu si vybrala Tatra banka? To nevieme, ale zjavne ani jednu nepoužila dostatočne úspešne…

Budú bomby fungovať aj do budúcna?

Vo svete internetu môžeme pozorovať od počiatku hru “inovátorov” alebo “špekulantov” s algoritmami, ktoré automatizujú činnosti na internete. Google bomby nie sú jedinou takouto iniciatívou, tých sú desiatky a stovky. Podobne sa vyvíja prípad tzv. “vyklikávania“, kedy sa pri PPC kampaniach dali konkurencii bez väčších problémov manuálne alebo automaticky “vyklikať” kredity, ktoré mala na kampaň alokované. Poskytovatelia PPC v druhom kroku reagovali a zaviedli algoritmy, ktoré vyklikávanie obmedzili. Tak sa začalo druhé kolo, kedy bolo potrebné vymyslieť už sofistikovanejšie metódy, ako napr. mazanie cookies, memenie browsera, dynamickú IP adresu, rozloženie klikov v čase a ďalšie opatrenia pre minimalizáciu zachytenia algoritmov. Následne poskytovatelia opäť reagovali a takto ide cyklus ďalej až do súčasnosti. Reakcia poskytovateľa je vždy až následkom objavenia podozrenia z prelomenia bariéry. Následne je potrebné toto identifikované podozrenie potvrdiť, zapracovať úpravy algoritmu, tieto otestovať a až potom nasadiť. Dôvod, prečo vždy nejaká diera ostane, je prostý. Ak by sa k algoritmu pristúpilo príliš konzervatívne, poskytovateľ PPC si výrazne môže obmedziť príjmy z predaja reklamy. A to predsa nikto nechce…

Obdobný scenár sledujeme pri Google bombách. Keďže Google deklaruje, že nebude reagovať na požiadavky na manuálne zásahy, musíme si počkať na úpravy algoritmu. Nikdy ale nebudú také výrazné, aby sa všetky aktivity, ktoré sú podozrivé, automaticky odfiltrovali. Nakoniec by sa tak mohlo stať, že základná funkcia a obchodný model Google, ktorým je poskytnutie čo najlepších odkazov pre používateľov (najviac sa vzťahujúcich ku kľúčovému slovu, najrelevantnejších, z preverených a obľúbených zdrojov a pod.), by bol vážne ohrozený.

A tak sa všetci, ktorí v tejto sfére pracujeme, žijeme a bavíme sa, môžeme naďalej realizovať a hľadať skryté cestičky, ktoré nám umožnia tešiť sa z odhalenia doteraz neidentikovaných úzkych miest internetových (a iných) algoritmov…

Niektoré zaujímavé zdroje:

1. Zoznam najznámejších Google bômb
2. Vysvetlenie princípu fungovania a krátka história stanoviska Google
3. Články o bombe Nenažraná sviňa – odkaz na banku, články na blogoch, články novinárov

Vydavatelia obsahu a Piano

Logo Pianomedia.sk

Vydávanie vlastného obsahu nie je na slovenskom internete stále rentabilné. Aj preto je slovenský mediálny obsah koncipovaný skôr s dôrazom na kvantitu a nie kvalitu. Kvantita dominuje hlavne z pohľadu, že takmer každý informačný portál preberá spravodajské agentúrne správy, ktoré častokrát tvoria majoritný podiel na publikovanom obsahu. Vytvárať vlastný obsah si žiada kvalitných žurnalistov, ktorých je potrebné zaplatiť a ktorí  na prípravu článku potrebujú dostatočný čas. Toto si žiada peniaze, ktoré sa na internete stále smerujú skôr iným smerom ako do príjmov prevádzkovateľov portálov. Vydavatelia očakávajú, že im Piano pomôže skvalitniť pripravovaný obsah tým, že ich budget na internetové publikovanie výrazne narastie. Prepočty hovoria jasne, cieľom Piana je mesačne prerozdeľovať státisíce eur.

Riziká počas zavedenia a dlhodobá udržateľnosť systému

Je možné vyhnúť sa masívnemu odporu čitateľov? Táto otázka je pri úvahách pred zavedením systému najhorúcejšia. Akékoľvek rozsiahlejšie snahy spoplatniť internet v minulosti boli negatívne vnímané a navyše neboli ani z dlhodobého hľadiska akceptované. Na druhej strane existujú príklady médií, ktorých čitateľská základňa je dostatočne edukovaná a médium im poskytuje reálnu protihodnotu za to, že si zaplatia za zobrazovanie obsahu. Má pre nich tak reálny prínos, že sa dostanú k obsahu tlačeného vydania skôr, majú prístupný celý archív alebo špeciálny obsah. Je potrebné povedať, že Piano pri zavedení ani nepočíta s tým, že by malo byť pozitívne vnímané všetkými používateľmi. Tomáš Bella sa napríklad pre portál HN vyjadril, že úspechom systému bude penetrácia medzi 5+% slovenskej internetovej populácie. A tu leží kľúč k úspechu celého systému. Záleží podľa môjho názoru predovšetkým od splnenia týchto štyroch pre rekvizít, resp. nájdenia odpovede na otázky:

• či táto 5 % používateľská skupina alebo segment vôbec existuje,
• či bude ochotný platiť,
• aký bude rezistentný v prvých mesiacoch voči negatívnej nálade medzi používateľskou obcou,
• a v neposlednom rade, aký bude vytrvalý vo svojom rozhodnutí.

Odpoveďou na prvú otázku sú prieskumy, realizované na Slovensku aj v zahraničí, ktoré hovoria, že táto skupina reálne existuje. Dokonca by pri určitej správnej konštelácii a vývoji mohla byť väčšia a dosiahnuť aj viac ako 10 %. Druhá pre-rekvizita je s tým priamo prepojená. Podľa prieskumov táto skupina je ochotná platiť za kvalitný obsah. A tu narážame na prvý veľký otáznik: bude táto skupina považovať obsah, za ktorý sa bude platiť, za kvalitný? Bude ho vôbec považovať za prínos a potrebovať k práci alebo naplneniu informačnej potreby? Tieto otázky súvisia aj s bodom 3 a 4. Prelomenie počiatočného odporu je prvá dôležitá vec a závisí o.i. aj od intenzity kampane a najmä jej pozicioningu. Ak zahrá cieľovej skupine na správnu nôtu, investovať na niekoľko mesiacov 2,90 eur mesačne nebude pre túto skupinu problém. Najväčšia výzva po prekonaní tejto úvodnej bariéry ale bude túto používateľskú skupinu udržať.Počas niekoľkých mesiacov totiž môžu zistiť, že systém nepotrebujú, alebo si naň, naopak zvyknúť, a brať ho ako bežnú súčasť mesačných výdavkov, ktoré sú niekoľkokrát vyššie. V tejto fáze bude dôležité to, či Piano udrží stabilné portfólio služieb, podarí sa ho dokonca rozširovať, či kľúčoví hráči v systéme vytrvajú a neodídu po úvodných zdanlivých neúspechoch alebo intenzívnej kritike zúčastnených aj nezúčastnených. Ak budú používatelia reálne presvedčení o tom, že kvalita obsahu sa zdvihla, je možné, že aj tento pocit spolupatričnosti s médiami a redaktormi prispeje k ich rozhodnutiu v platenom systéme zotrvať.

Bude na škodu, ak bude obsah zo systému voľne dostupný?

Na túto otázku je jednoduchá odpoveď – nie. Sklamem teda všetkých, ktorí chcú svoj model podnikania na internete postaviť na myšlienke, že si za 2,90 eur mesačne všetok obsah stiahnu a publikujú pre svojich návštevníkov zadarmo. Systém Piano s tým počíta, tieto aktivity očakáva a nijako ich neplánuje obmedzovať. Ľudia, ktorí v Piane budú, totiž nebudú mať chuť ani čas  hľadať informácie fragmentované po bezplatných portáloch, pretože im neposkytnú ani pridanú hodnotu ich obľúbeného média ani komfort, ktorý od čítania obsahu požadujú. Osobne sa teším na rôzne snahy špekulantov obsah vytiahnuť a sprístupniť, som veľmi zvedavý na kvalitu týchto výstupov, a najmä, ako sa prevádzkovatelia vyrovnajú s najväčšou výzvou, ktorou bude zdostupniť heterogénny obsah mnohých druhov, foriem a zdrojov do jednej prehľadnej formy, ktorá by dokázala pritiahnuť cieľové skupinu Piana. Ale napriek tomu, že by ju nepritiahla, zvyšné, dosť vysoké, percento internetovej populácie, môže túto snahu oceniť a projekt môže byť koniec koncov úspešný. Počkajme si teda ešte niekoľko dní na ďalší vývoj, ktorý bude určite nesmierne zaujímavý.

Prehľad aktuálne publikovaného obsahu na tému Piano nájdete na oficiálnej stránke projektu alebo sa pozrite na výsledky v Google.

Metodika merania

Použili sme  6 kritérií, ktorými možno hodnotiť validitu kódy, kompatibilitu s prehliadačmi a čistotu kódu. Zvolili sme tieto kritériá a stanovili nasledovné váhy (v %) na celkovom skóre:

HTML errors hodnotí počet HTML chýb, ktoré boli nájdené validátorom W3C. Rovnaký nástroj sme použili aj pre identifikáciu počtu HTML varovaní. HTML chyby majú spomedzi kritérií najväčšiu váhu, HTML varovania majú nižšiu váhu z dôvodu, že nejde o jasné porušenie W3C štandardov, ale neobvyklé tagovanie alebo súvislosti, ktoré sú pre validátor podozrivé aleb neurčité. Podobne sme získavali a vyhodnocovali údaje pre CSS chyby, s použitím CSS validátora. Výsledky v tomto ukazovateli majú v porovnaní s HTML chybami a varovaniami relatíve nižšie váhy. Ďalšími hodnotenými parametrami sú Broken links – nedostupné linky alebo iné problémy s linkami (vrátaná hodnota 404 a iné), a Page loading time, teda čas načítania webstránky vrátane všetkého obsahu. Pri poslednom kritériu hodnotíme len dĺžku načítania stránky ako celku a nie jednotlivých elementov separátne. Aj tu by sa v prípade požiadavky na detailnejšiu analýzu dalo ísť viac do hĺbky, skúmať dĺžku loadu jednotlivých prvkov a zamerať sa na jej optimalizáciu. Celkový čas načítania webstránky  sa totiž skladá z týchto typických častí:

• HTML kód,
• HTML obrázky,
• CSS obrázky,
• JavaScript,
• CSS,
• Multimedia,
• Iné.

Použili sme nástroj Web Page Analyzer vo v 0.98, ktorý meria dĺžku načítania simulovaním rôznych rýchlostí pripojenia. Použili sme rýchlosť 1.44 Mbps a merania sme 3 x opakovali a použili priemernú hodnotu pre minimalizáciu vplyvu ad-hoc faktorov. Všetky merania sa uskutočnili v priebehu dňa 1.3.2011.

Namerané hodnoty

Nasledujúca tabuľka zobrazuje namerané hodnoty. Hodnoty prvých piatich kritérií sú uvedené v ks (počet chýb), hodnota šiesteho kritériá je meraná v sekundách.

Ako vidno z tabuľky, v troch kritériách dominuje negatívne Orange, ktorý vykazuje najväčšie počty chýb. V štvrtok kritériu ho prekonal O2, kde sa počet CSS varovaní dostal nad magickú hranicu 1000. Zaujímavé zistenie je aj pri parametri Page loading time, v ktorom boli Orange a O2 pomerne vyrovnaní a dosiahli štandardné hodnoty, T-mobile však vykazoval mimoriadne dlhú dobu načítania obsahu. Bola spôsobená najmä vysokým počtom obrázkov, prevažne v CSS, pričom ich celkový počet na stránke bol 79. Takmer 4 sekundy trvalo natiahnutie HTML obrázkov necelých 13 sekúnd CSS obrázkov. Tieto dve časti tvorili gro celkovej nameranej hodnoty 19,49 sekundy.

Výsledky

Namerané hodnoty sme konvertovali na bodové hodnotenie (0-100), pričom 0 je najhorší výsledok a 100 najlepší, s použitím nasledujúceho vzorca:

(MAX($C2:$E2)-C2)/MAX($C2:$E2)*100

Výsledok pre Orange: (24-24)/24*100 = 0
Výsledok pre T-mobile: (24-0)/24*100 = 100
Výsledok pre O2: (24-1)/24*100 = 95,83

Po aplikovaní prepočtových pravidiel sme získali výsledné hodnoty bodového hodnotenia, ktoré sme následne vyvážili pomocou definovaných váh a získali tak ich sčítaním finálne skóre pre jednotlivé hodnotené webstránky.

Jednoznačným víťazom v teste sa stal T-mobile, ktorý až v štyroch hodnotených ukazovateľoch dosiahol plné bodové hodnotenie (100 bodov).  Výsledné skóre po aplikácii váh je 86,67.  Potvrdil tak pozíciu z minulého testu, v ktorom rovnako ako jediný preukázal maximálne štandardy v oblasti validity kódu.

Na druhom mieste skončil O2 a posledný Orange, ktorého výsledné hodnotenie sa blíži k minimálne dosiahnuteľnej hranici. Najmä Orange by mal podľa týchto výsledkov na webe výrazne zapracovať a okrem iného zvalidovať používaný kód a aplikovať štandardné CSS.

Použité nástroje

• W3C HTML validator
• W3C CSS validtor
• W3C broken links
• Web Page Analyzer

Orange -100
O2 - 38
T-COM – 28.

Ideálne na tom nie sú ani ďalšie spoločnosti na telekomunikačnom trhu. T-mobile sa na optimalizáciu kódu sústredí už dlhšiu dobu. Aj keď nie je medzi odborníkmi na SEO a internet jednotný názor na potrebnosť tejto optimalizácie, nemožno zabúdať na výhody, ktoré pre web znamená. Jednou z často spomínaných výhod validnosti kódu je lepšia dostupnosť pre roboty vyhľadávačov. Pri parsovaní obsahu stránky sa totiž môže stať, že prípadné chyby v kóde znemožnia zindexovať robotovi vybrané parciálne časti obsahu stránky. Okrem výhod v oblasti SEO je takisto zaujímavou skutočnosť, že čistota kódu hovorí o profesionalite a dôslednosti vývojového tímu a vytvára tak možnosť komunikovať túto skutočnosť navonok a vytvárať dobrý imidž webu v očiach odbornej verejnosti.