Zdroj: Sita/AP

Za posledný mesiac sme mohli na mnohých miestach zachytiť bombastické titulky o tom, že Google pripravuje úplne novú logiku vyhľadávania. Správy sa predbiehajú v predpovediach dopadov na weby, ktoré sú “preoptimalizované”. Uvádza sa v nich, že už nebudú mať takú pozíciu vo výsledkoch, akú majú teraz a že weby bez SEO sa dostanú výrazne do popredia (napr. Sme.sk).

Ak sa nad tým zamyslíme, zrejme to nebude celé až také akútne. Uvediem niekoľko argumentov:

1. Weby s výraznou optimalizáciou sú zväčša aj kvalitne updatované. Ak niekto investuje čas a prostriedky do SEO, je si vedomý toho, že je to dlhodobý proces. Navyše, aktuálnosť obsahu je dôležitým parametrom pre SEO, a tak tieto weby zväčša bývajú často aktualizované. Ruka v ruke s tým ide (aj keď to nie je zaručené) aj informačná kvalita. Ak už je niekto schopný písať obsah “SEO kvalitne”, t.j. používať stratégiu kľúčových slov, štruktúrovať obsah, používať rôzne prvky, interne aj externe web prelinkovať s iným zdrojmi, atď., je väčšinou aj schopný do tejto optimalizovanej štruktúry naliať kvalitný obsah. A tak je možné očakávať, že tieto weby ostanú v popredí aj po “veľkej zmene”.
2. Zmena nebude taká razantná, ako sa píše. Používatelia už teraz hodnotia kvalitu výsledkov a v reálnom čase túto informáciu odovzdávajú Googlu. A to nielen tým, ak nejakému výsledku dajú “plus”. Robia to najmä tým, na ktoré odkazy kliknú a ktoré vytrvalo ignorujú. Google tak veľmi dobre vie, ktoré odkazy majú reálnu hodnotu pre hľadajúcich. Na algoritme a jeho zlepšovaní dlhodobo pracuje, preto nemožno očakávať, že príde úplne nová generácia algoritmu, ktorá bude zásadne popierať dovtedy platné princípy. Skôr pôjde o pokračovanie postupné procesu získavania inteligencie a efektívnejšieho rozpoznávania “fake” praktík a portálov, ktoré to skúšajú len hľadaním skrytých medzier v algoritme, namiesto systematického budovania kvality portálu a jeho konektivity s ďalšími miestami siete.

Zhrnutie: Asi sklamem hľadačov senzácií, ale podľa môjho názoru sa nič prevratné nestane. Google algoritmus bude naďalej verejným tajomstvom, bude obsahovať set kritérií, ktoré sa musia zameriavať na hodnotenie kvality webov a ich vzťahu ku kľúčovým slovám, a tak ani SEO ani SEO agentúry zrejme nezaniknú a ani im neubudne práce. Naopak, vďaka ďalším zmenám budú ich služby opäť viac žiadané a bude potrebné sa pozrieť na základné princípy aplikované aj na už dobre optimalizovaných weboch… Radšej sa teda tešme na Google reklamy podľa počasia alebo nové Google okuliare.

A pre tých, ktorých tieto poplašné správy neodradili a SEO sa budú s vervou venovať intenzívne naďalej, prinášam link na posledné vydanie mesačníka o zmenách v Google algoritme, indexovaní a všeobecne – v práci s Google vyhľadávaním. Za marec 2012 si Google pre nás pripravil výnimočne bohatú nádielku, pretože avizoval až 50 zmien/modifikácii v používaných princípoch: Search quality highlights: 50 changes for March.

Aktívne bomby na Slovensku a v Čechách k 29.4.2011

Po zmiznutí bômb “populista”, “nechutný populista”, “klamár” a pod. nám už na Slovensku neostalo veľa zaujímavého v tejto oblasti. Jednotkou je tak bomba s názvom “nenažraná sviňa”. Kampaň iniciovaná Tomášom Bellom je napriek tomu, že uplynuli takmer 4 roky od jej spustenia, stále aktívna. Dokonca banka, voči ktorej bomba smeruje, je stále na prvom mieste vo výsledkoch vyhľadávania.

Výsledky vyhľadávania na Google.com "nenazrana svina" k 29.4.2011

Z českých aktívnych útokov na politikov a politické strany, ktoré sa na ne zosypali, už tiež veľa nezostalo. Zaujala ma stále dobrá pozícia strany, voči ktorej smerovala kampaň “banda zmrdu”. Nie je síce prvá, ale nachádza sa na prvej stránke výsledkov na solídnom piatom mieste.

Výsledky vyhľadávania na Google.sk "banda zmrdu" k 29.4.2011

O čom hovoria výsledky?

Vo vytrvalo skúmanom Google algoritme neustále nastávajú zmeny. Desiatky kritérií, zotriedených do dvoch základných skupín, neustále menia svoje váhy – dôležitosť na finálnom zoradení výsledkov vyhľadávania. Keďže napriek všetkým zmenám máme možnosť pozorovať situáciu, že weby, ktoré takmer s istotou neobsahujú kľúčové slovo “nenazrana svina” ani “banda zmrdu”, stále na tieto slová  okupujú prvé pozície v SERP. Z toho môžeme vyvodiť záver, ktorý je istý a pomerne dôležitý, a to, že Google stále dáva významný dôraz (a zrejme aj vyšší ako 50 %) kritériám z kategórie off-site. Ak teda venujeme energiu on-site optimalizácii, je to fajn, ale stále je možné lepšie výsledky, a rýchlejšie, dosiahnuť off-site optimalizáciou.

Dá sa proti bombám bojovať?

Napadajú ma tri možnosti, ktoré má prevádzkovateľ postihnutej stránky k dispozícii:

• obrátiť sa na Google a požiadať ho, aby jeho odkaz z výsledkov vyradil,
• zrealizovať antikampaň.
• požiadať realizátora/iniciátora kampane o je stiahnutie.

Treba povedať, že ani jedna z možností nie je jednoduchá a dokonca sú viaceré, alebo všetky, považované za takmer nerealizovateľné. Povieme si prečo je to tak. Prvá možnosť je len hypotetická. Google totiž do výsledkov, generovaných automatom, zasahovať nechce. Ani na predchádzajúce kampane, masívne realizované vo všetkých krajinách, nereagoval tak, že by akceptoval žiadosť a zrealizoval manuálny zásah. Bolo potrebné si počkať, kým to Google vyrieši hromadne, a to zmenou algoritmu (ak niekto viete o prípadoch, kedy bola žiadosť na Google podaná a aj kladne vybavená, dajte mi prosím o to vedieť – cez comment alebo emailom, informáciu uverejním). Druhá možnosť je reálnejšia ale veľmi náročná. Môže sa realizovať dvomi smermi. Prvý smer môžeme nazvať “pozitivistickým”. Budeme sa snažiť pomocou nástrojov off-site SEO náš web asociovať v oveľa väčšej kvantite s inými kľúčovými slovami ako sú tie, ktoré boli použité na google bombu. Následne môžeme dúfať, že si tak Google “prestane myslieť”, že náš web reálne píše napr. o nenažraných sviniach, a uvedomí si, že naša stránka je oficiálna stránka banky. Ďalší smer antikampane je snažiť sa, aby sme na slovo, ktoré bolo v kampani použité, dostali pred náš odkaz iné odkazy. Toto je ale ešte ťažšia úloha. Vyžaduje si to totiž x-krát vyššie úsilie, ako vynaložil tvorca google bomby (x=počet odkazov, ktoré chceme pred náš do SERP dostať). A nehovoríme len o úsilí časovom a finančnom, ale hlavne aj o schopnostiach – našich skills. A tretia možnosť? Asi vychádza ako najjednoduchšia. Skúsme sa s realizátorom kampane dohodnúť. Dohoda môže mať rôzne formy aj motiváciu. Ak je ale realizátor o svojej pravde a úmysloch skalopevne presvedčený a sú nemenné, s touto metódou zrejme nepochodíme. Ktorú metódu si vybrala Tatra banka? To nevieme, ale zjavne ani jednu nepoužila dostatočne úspešne…

Budú bomby fungovať aj do budúcna?

Vo svete internetu môžeme pozorovať od počiatku hru “inovátorov” alebo “špekulantov” s algoritmami, ktoré automatizujú činnosti na internete. Google bomby nie sú jedinou takouto iniciatívou, tých sú desiatky a stovky. Podobne sa vyvíja prípad tzv. “vyklikávania“, kedy sa pri PPC kampaniach dali konkurencii bez väčších problémov manuálne alebo automaticky “vyklikať” kredity, ktoré mala na kampaň alokované. Poskytovatelia PPC v druhom kroku reagovali a zaviedli algoritmy, ktoré vyklikávanie obmedzili. Tak sa začalo druhé kolo, kedy bolo potrebné vymyslieť už sofistikovanejšie metódy, ako napr. mazanie cookies, memenie browsera, dynamickú IP adresu, rozloženie klikov v čase a ďalšie opatrenia pre minimalizáciu zachytenia algoritmov. Následne poskytovatelia opäť reagovali a takto ide cyklus ďalej až do súčasnosti. Reakcia poskytovateľa je vždy až následkom objavenia podozrenia z prelomenia bariéry. Následne je potrebné toto identifikované podozrenie potvrdiť, zapracovať úpravy algoritmu, tieto otestovať a až potom nasadiť. Dôvod, prečo vždy nejaká diera ostane, je prostý. Ak by sa k algoritmu pristúpilo príliš konzervatívne, poskytovateľ PPC si výrazne môže obmedziť príjmy z predaja reklamy. A to predsa nikto nechce…

Obdobný scenár sledujeme pri Google bombách. Keďže Google deklaruje, že nebude reagovať na požiadavky na manuálne zásahy, musíme si počkať na úpravy algoritmu. Nikdy ale nebudú také výrazné, aby sa všetky aktivity, ktoré sú podozrivé, automaticky odfiltrovali. Nakoniec by sa tak mohlo stať, že základná funkcia a obchodný model Google, ktorým je poskytnutie čo najlepších odkazov pre používateľov (najviac sa vzťahujúcich ku kľúčovému slovu, najrelevantnejších, z preverených a obľúbených zdrojov a pod.), by bol vážne ohrozený.

A tak sa všetci, ktorí v tejto sfére pracujeme, žijeme a bavíme sa, môžeme naďalej realizovať a hľadať skryté cestičky, ktoré nám umožnia tešiť sa z odhalenia doteraz neidentikovaných úzkych miest internetových (a iných) algoritmov…

Niektoré zaujímavé zdroje:

1. Zoznam najznámejších Google bômb
2. Vysvetlenie princípu fungovania a krátka história stanoviska Google
3. Články o bombe Nenažraná sviňa – odkaz na banku, články na blogoch, články novinárov

Metodika merania

Použili sme  6 kritérií, ktorými možno hodnotiť validitu kódy, kompatibilitu s prehliadačmi a čistotu kódu. Zvolili sme tieto kritériá a stanovili nasledovné váhy (v %) na celkovom skóre:

HTML errors hodnotí počet HTML chýb, ktoré boli nájdené validátorom W3C. Rovnaký nástroj sme použili aj pre identifikáciu počtu HTML varovaní. HTML chyby majú spomedzi kritérií najväčšiu váhu, HTML varovania majú nižšiu váhu z dôvodu, že nejde o jasné porušenie W3C štandardov, ale neobvyklé tagovanie alebo súvislosti, ktoré sú pre validátor podozrivé aleb neurčité. Podobne sme získavali a vyhodnocovali údaje pre CSS chyby, s použitím CSS validátora. Výsledky v tomto ukazovateli majú v porovnaní s HTML chybami a varovaniami relatíve nižšie váhy. Ďalšími hodnotenými parametrami sú Broken links – nedostupné linky alebo iné problémy s linkami (vrátaná hodnota 404 a iné), a Page loading time, teda čas načítania webstránky vrátane všetkého obsahu. Pri poslednom kritériu hodnotíme len dĺžku načítania stránky ako celku a nie jednotlivých elementov separátne. Aj tu by sa v prípade požiadavky na detailnejšiu analýzu dalo ísť viac do hĺbky, skúmať dĺžku loadu jednotlivých prvkov a zamerať sa na jej optimalizáciu. Celkový čas načítania webstránky  sa totiž skladá z týchto typických častí:

• HTML kód,
• HTML obrázky,
• CSS obrázky,
• JavaScript,
• CSS,
• Multimedia,
• Iné.

Použili sme nástroj Web Page Analyzer vo v 0.98, ktorý meria dĺžku načítania simulovaním rôznych rýchlostí pripojenia. Použili sme rýchlosť 1.44 Mbps a merania sme 3 x opakovali a použili priemernú hodnotu pre minimalizáciu vplyvu ad-hoc faktorov. Všetky merania sa uskutočnili v priebehu dňa 1.3.2011.

Namerané hodnoty

Nasledujúca tabuľka zobrazuje namerané hodnoty. Hodnoty prvých piatich kritérií sú uvedené v ks (počet chýb), hodnota šiesteho kritériá je meraná v sekundách.

Ako vidno z tabuľky, v troch kritériách dominuje negatívne Orange, ktorý vykazuje najväčšie počty chýb. V štvrtok kritériu ho prekonal O2, kde sa počet CSS varovaní dostal nad magickú hranicu 1000. Zaujímavé zistenie je aj pri parametri Page loading time, v ktorom boli Orange a O2 pomerne vyrovnaní a dosiahli štandardné hodnoty, T-mobile však vykazoval mimoriadne dlhú dobu načítania obsahu. Bola spôsobená najmä vysokým počtom obrázkov, prevažne v CSS, pričom ich celkový počet na stránke bol 79. Takmer 4 sekundy trvalo natiahnutie HTML obrázkov necelých 13 sekúnd CSS obrázkov. Tieto dve časti tvorili gro celkovej nameranej hodnoty 19,49 sekundy.

Výsledky

Namerané hodnoty sme konvertovali na bodové hodnotenie (0-100), pričom 0 je najhorší výsledok a 100 najlepší, s použitím nasledujúceho vzorca:

(MAX($C2:$E2)-C2)/MAX($C2:$E2)*100

Výsledok pre Orange: (24-24)/24*100 = 0
Výsledok pre T-mobile: (24-0)/24*100 = 100
Výsledok pre O2: (24-1)/24*100 = 95,83

Po aplikovaní prepočtových pravidiel sme získali výsledné hodnoty bodového hodnotenia, ktoré sme následne vyvážili pomocou definovaných váh a získali tak ich sčítaním finálne skóre pre jednotlivé hodnotené webstránky.

Jednoznačným víťazom v teste sa stal T-mobile, ktorý až v štyroch hodnotených ukazovateľoch dosiahol plné bodové hodnotenie (100 bodov).  Výsledné skóre po aplikácii váh je 86,67.  Potvrdil tak pozíciu z minulého testu, v ktorom rovnako ako jediný preukázal maximálne štandardy v oblasti validity kódu.

Na druhom mieste skončil O2 a posledný Orange, ktorého výsledné hodnotenie sa blíži k minimálne dosiahnuteľnej hranici. Najmä Orange by mal podľa týchto výsledkov na webe výrazne zapracovať a okrem iného zvalidovať používaný kód a aplikovať štandardné CSS.

Použité nástroje

• W3C HTML validator
• W3C CSS validtor
• W3C broken links
• Web Page Analyzer

Orange -100
O2 - 38
T-COM – 28.

Ideálne na tom nie sú ani ďalšie spoločnosti na telekomunikačnom trhu. T-mobile sa na optimalizáciu kódu sústredí už dlhšiu dobu. Aj keď nie je medzi odborníkmi na SEO a internet jednotný názor na potrebnosť tejto optimalizácie, nemožno zabúdať na výhody, ktoré pre web znamená. Jednou z často spomínaných výhod validnosti kódu je lepšia dostupnosť pre roboty vyhľadávačov. Pri parsovaní obsahu stránky sa totiž môže stať, že prípadné chyby v kóde znemožnia zindexovať robotovi vybrané parciálne časti obsahu stránky. Okrem výhod v oblasti SEO je takisto zaujímavou skutočnosť, že čistota kódu hovorí o profesionalite a dôslednosti vývojového tímu a vytvára tak možnosť komunikovať túto skutočnosť navonok a vytvárať dobrý imidž webu v očiach odbornej verejnosti.

Návštevnosť stránky predpokladom jej úspešnosti

Jedným z faktorov ovplyvňujúcich úspech internetovej stránky je návštevnosť. Na zvýšenie premávky na internetovej stránke možno odporúčať najmä tieto nástroje:

• integrácia firmy a internetovej stránky do komerčných a nekomerčných databáz
• odkazy na partnerských portáloch, diskusných skupinách, blogoch
• online reklama v rôznych formách
• nástroje využívajúce vyhľadávacie portály

• integrácia do sekcií katalógov
• PPC (Pay Per Click)
• SEO (Search Engine Optimization)

Na internete pôsobí celý rad subjektov, ktoré sa venujú tvorbe databáz. Komerčne orientované databázy môžu byť napríklad určené na vyhľadávanie obchodných partnerov doma i v zahraničí. Vstup do takýchto databáz býva niekedy spoplatnený. Napriek tomu je vhodné urobiť si prieskum možností, ktoré sú na internete k dispozícii a registrovať sa do čo najväčšieho počtu databáz, ktoré svojím zameraním zodpovedajú predmetu činnosti firmy a internetovej stránky.

Na propagáciu stránky možno využiť aj diskusné fóra a blogy. Niektoré väčšie firmy majú zamestnancov, ktorých cieľom je aktívne sa zapájať do diskusie na rôznych fórach, monitorovať dianie, zisťovať názory, motívy a správanie účastníkov a nenápadne odporúčať do pozornosti internetovú stránku ich firmy. Odkaz na stránku možno zverejniť aj vo vlastnom blogu (blog je priestor, v ktorom jeho autor uverejňuje články a názory na jemu blízku problematiku). Finančne nenákladnou možnosťou je tiež umiestnenie odkazu alebo reklamného bannera na stránkach partnerov.

Internetová reklama získava na dôležitosti

Popularita internetovej reklamy má stúpajúcu tendenciu. Údaje Sekcie vydavateľov internetových titulov (SVIT) hovoria o medziročnom raste výdavkov na online reklamu v SR o 48 %. Ich absolútna hodnota v roku 2005 dosiahla 230 mil. Sk. Podobné tempo rastu možno pozorovať aj v ČR, kde výdavky na internetovú reklamu za minulý rok prevýšili objem 1 mld. Kč.

Pri realizácii reklamnej kampane je k dispozícii viacero formátov. Štandardom je banner v rôznych veľkostiach (banner klasik, big banner, screen, skyscraper, button, atď.). Okrem toho možno použiť neštandardné formáty, napr. pop-up okná. Dobrú alternatívu na rozsiahlejšie prezentovanie firmy a predmetu jej činnosti predstavujú PR články.

Rozsiahlejšia reklamná kampaň môže byť značne finančne náročná. Cena za tisíc videní reklamy (CPT) sa na rôznych serveroch pohybuje medzi 400 a 800 Sk. Ak by server, ktorý disponuje počtom 100 000 impresií (zobrazení stránok) denne, zobrazoval len jednu reklamu, náklady by pri cene 400 Sk (CPT) dosiahli 40 000 Sk za deň. Ide však len o ilustratívny výpočet, servery totiž mávajú viacero klientov, ktorých bannery rotujú. Do konečnej ceny zároveň vstupujú aj ďalšie faktory, ako rôzne príplatky a zľavy.

CPT = Cost Per Thousand (cena za tisíc zobrazení reklamy)

Bannerová reklama je vhodná skôr na budovanie známosti značky, ako na dosiahnutie okamžitého predajného výsledku. Pokiaľ je pri plánovaní kampane potrebné zohľadniť značne obmedzený rozpočet, možno platenú bannerovú reklamu odporúčať ako doplnok kampane na vyhľadávacích serveroch.

Finančne výhodnejšou alternatívou sú výmenné bannerové systémy. Vstúpiť do systému možno s takmer akoukoľvek internetovou stránkou, a to väčšinou bezplatne. Prevádzkovateľ stránky na nej vyčlení priestor pre zobrazovanie reklamy ďalších firiem zapojených do systému. Na základe dohodnutého výmenného pomeru získava ako odplatu reklamný priestor na iných stránkach. Rôzne výmenné systémy sa líšia možnosťami výberu preferovaných serverov, zamedzenia zobrazovania reklamy priamej konkurencie, výmenným pomerom, podporou reklamných formátov, úrovňou dostupných štatistík, či možnosťou výmeny získaných kreditov za hotovosť. Medzi najznámejšie výmenné systémy v SR patrí www.trafix.sk a www.newlinx.sk.

Pri využití obidvoch alternatív je potrebné disponovať hotovým grafickým návrhom reklamného bannera. Cena sa pohybuje od cca 800 Sk za statický banner a 1800 Sk za animovaný, resp. flashový banner. Ich výrobu je väčšinou schopný zabezpečiť prenajímateľ reklamného priestoru. Pomocou vhodného programu je možné vytvoriť si ho vo vlastnej réžii. Tu je prehľad niektorých z nich. Majú charakter shareware, teda poskytujú obmedzenú funkčnosť, resp. je ich bezplatné použitie časovo limitované.

Využitie vyhľadávacích služieb v marketingu

Vyhľadávacie portály zohrávajú na internete mimoriadne dôležitú úlohu. Veľké množstvo používateľov pristupuje na internetové stránky prostredníctvom vyhľadávača. Požadovanú informáciu možno nájsť v rôznych sekciách katalógu, alebo priamym zadaním kľúčového slova na fulltextové vyhľadávanie. Na slovenskom internete dominuje tzv. „veľká štvorka“, ktorú tvoria Zoznam, Azet, Centrum a Atlas. Tieto a ďalšie servery obsahujú katalógy stránok s rôznymi sekciami. Zaradenie firmy, resp. odkazu na stránku do katalógu, býva väčšinou bezplatné, prípadne sa pohybuje v stovkách korún (jednorazový poplatok). Je vhodné zaregistrovať stránku do čo možno najväčšieho množstva sekcií najrôznejších katalógov.

Ďalšie dva nástroje – PPC a SEO, sú určené na ovplyvnenie výsledkov fulltextového vyhľadávania. Ich cieľom je dosiahnuť, aby sa vo výsledkoch vyhľadávania na určené kľúčové slová odkaz na stránku zobrazil na prvých pozíciách. PPC (Pay Per Click), teda „plať za klik“, to dosiahne predplatením si kľúčových slov. Zobrazenie odkazu vo výsledkoch je zadarmo, zaplatí sa až v momente, keď návštevník na odkaz klikne, a tak sa dostane na internetovú stránku klienta. U nás pôsobia dvaja hlavní poskytovatelia PPC služieb, a to eTarget a Google. Cena sa pohybuje od 1Sk za kliknutie, pričom pre jednotlivé slová sa stanovuje systémom dražby – za prvú pozíciu vo výsledkoch sa platí najviac, za druhú menej, atď. Po začatí reklamnej kampane sa odkazy na stránku zobrazujú na stránkach partnerov, eTarget ich má v súčasnosti 108. Pri realizácii PPC kampane nemusí byť potrebná pomoc špecializovanej firmy, pre zvýšenie jej efektívnosti je však potrebné dodržiavať niektoré princípy, ako správny výber kľúčových slov, monitorovanie rozpočtu, sledovanie tzv. conversion rate (koľko zo získaných návštevníkov využije ponúkané služby, resp. nakúpi), a pod. Pre získanie ďalších informácií o tejto problematike odporúčam napr. servery www.searchenginewatch.com a www.sempo.org.

Inú metódu na dosiahnutie dobrého umiestnenia vo výsledkoch používa SEO (Search Engine Optimization) – optimalizácia stránky pre vyhľadávanie. Želaný efekt sa dosiahne úpravou zdrojového kódu stránky – jeho optimalizáciou pre konkrétne kľúčové slová a  vyhľadávacie servery. Optimalizácia by sa mala vykonávať opakovane v určitom časovom intervale. Venujú sa jej experti na SEO, cena závisí predovšetkým od požiadaviek klienta a rozsahu internetovej stránky.

Možnosti na získanie návštevníkov a zároveň aj potenciálnych zákazníkov na internetovú stránku sú teda ohraničené len stanovenými cieľmi a disponibilným rozpočtom. Zároveň je pri tvorbe media mixu vhodné zvážiť aj kombináciu s tradičnými formami reklamy. Verím, že uvedené návrhy a cenové kalkulácie budú pri tom nápomocné.

Uverejnené:

Kto nie je na webe, akoby nebol… (II). In: Profit, 2006, č. 17, s. ISSN: 1335-4620

Trellian Ranking

Tento systém hodnotenia využíva analogickú metodiku s Alexa. Zbiera dáta od používateľov, ktorí majú nainštalovaný doplnok do prehliadača – Trellian Toolbar. Motiváciou pre jeho inštaláciu sú funkcie, ktoré poskytuje, napríklad zablokovanie neželaného otváranie pop-up okien, možnosť vyhľadávať z jedného miesta prostredníctvom viacerých vyhľadávačov, a pod. Rebríček stránok obsahuje momentálne cca 5 mil. webov zoradených najmä podľa návštevnosti. Nižšia hodnota znamená lepšie hodnotenie (viac navštevovaná stránka). Napríklad google.com dosahuje v Trellian Ranku hodnotu 7 (k dátumu zverejnenia článku).

Doplnky do prehliadača: 1

Yahoo! WebRank a Yahoo! Backlinks

Vlastný algoritmus na hodnotenie popularity webstránok má aj spoločnosť Yahoo!. Je založený primárne na zistení počtu liniek odkazujúcich na stránku (backlinks). Dosahuje hodnoty od 0 po 10 rovnako ako Google PageRank. Vzhľadom na túto skutočnosť je jeho relevancia v porovnaní s podobnými nástrojmi nižšia.

Yahoo! Backlinks určuje počet spätných odkazov na webstránku. Vyššie číslo znamená vyšší počet liniek, a tým aj lepšie hodnotenie stránky v Yahoo! WebRanku.

Online nástroje: 1, 2

NetCraft Ranking

Spoločnosť NetCraft začala ako jedna z prvých určovať poradie webstránok na internete. Okrem ukazovateľa NetCract Rank, ktorý hodnotí pozíciu stránky v celkovom poradí webov podľa návštevnosti, možno pomocou toolbaru zistiť aj ďalšie zaujímavé ukazovatele. Prvým z nich je hodnotenie rizikovosti stránky pre používateľa (NetCraft Risk Rating), ktoré dosahuje hodnoty od 0 (žiadne riziko) po 10 (maximálne riziko). Tento ukazovateľ hodnotí riziko najmä z pohľadu obsahu rôznych vírusov, spyware či možnosti zneužitia osobných údajov používateľa. Okrem toho zobrazuje toolbar aj informáciu o veku domény, resp. presnejšie o dátume jej registrácie.

Doplnky do prehliadača: 1, 2

Alexa Rank

Alexa je na internetovom trhu od roku 1996. Na prehľadávanie a indexáciu webu využíva pavúka, podobne ako iné vyhľadávače. Realizuje však aj hodnotenie návštevnosti webov, ktoré dáva do kontextu všetkých stránok na internete, ktoré má v databáze. Alexa Traffic Rank teda ukazuje, na ktorom mieste sa podľa celkovej návštevnosti umiestnil predmetný web. Na zistenie tohto poradia sa využívajú dáta, ktoré sú do spoločnosti odosielané automaticky od používateľov, ktorí majú nainštalovaný Alexa Toolbar. Ten zaznamenáva, ktoré stránky navštívili, ako dlho sa na nich zdržali. Údaje sú globálne vyhodnocované a zostavuje sa rebríček, ktorý obsahuje momentálne cca 12 mil. stránok a ich počet sa kontinuálne zvyšuje. Nižšia hodnota Alexa Ranku teda znamená lepšie hodnotenie.

Online nástroje: 1, 2 Doplnky do prehliadača: 1, 2

Google PageRank

Asi najznámejší hodnotiaci nástroj, ktorý je rozšírený aj medzi menej odbornou verejnosťou. Google používa na ranking webov najsofistikovanejší algoritmus, ktorý hodnotí celý rad atribútov, ktorým navyše prideľuje rôzne váhy. Dosahuje hodnoty od 0 (najhoršia) pod 10 (najlepšia). Na Slovensku je momentálne len pár stránok, ktoré majú Google PageRank (GPR) rovný 7, napríklad: Google, Euractiv, Univerzita Komenského, a i. (nebudem písať presný počet, keďže ranking stránok sa vyvíja vďaka zmenám v kľúčových ukazovateľoch, ako aj zmenám v algoritme, ktorý Google používa). Pre naše pomery je veľmi dobrý výsledok aj GPR na úrovni 6, prevažná väčšina stránok má v SR GPR 5 a menej. Najvyššie hodnotenie, čiže 10, má niekoľko webstránok, o.i. napríklad stránka firmy Adobe. Kompletný zoznam nájdete tu. Okrem toho, že je tento nástroj najpoužívanejší, možno povedať, že je aj najkvalitnejší a najkomplexnejší. Narozdiel od ďalších popisovaných nástrojov existuje obrovské množstvo možností, ako zistiť jeho hodnotu, mnohé však nefungujú korektne.

Online nástroje: 1 Doplnky do prehliadača: 1, 2

Iné hodnotiace systémy

Na webe existuje aj množstvo ďalších rankingových systémov, ktoré však svojím významom a najmä používanou metodikou výrazne zaostávajú za opisovanými metódami. Príkladom je SK Rank, ktorý priraďuje hodnotenie výlučne slovenským doménam, pričom najvyššie hodnotenie je vyše 500, najnižšie 0. Zoradenie však prebieha podľa princípu počtu kliknutí na kód v boxe vloženom na každú webstránku….