<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:wfw="http://wellformedweb.org/CommentAPI/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Informačné systémy marketingu &#187; Mobilný marketing</title>
	<atom:link href="http://blog.monogram.sk/miklosik/category/mobilny-marketing-2/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>http://blog.monogram.sk/miklosik</link>
	<description>Aktuálny pohľad na podnikové informačné systémy, aplikácie IS v marketingu a prostredie online marketingu</description>
	<lastBuildDate>Mon, 16 Apr 2012 13:58:17 +0000</lastBuildDate>
	<language>en</language>
	<sy:updatePeriod>hourly</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>1</sy:updateFrequency>
	<generator>http://wordpress.org/?v=3.3.1</generator>
		<item>
		<title>Mobilný marketing v roku 2011</title>
		<link>http://blog.monogram.sk/miklosik/mobilny-marketing-v-roku-2011/</link>
		<comments>http://blog.monogram.sk/miklosik/mobilny-marketing-v-roku-2011/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 02 May 2011 06:10:02 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Andrej Miklošík</dc:creator>
				<category><![CDATA[Marketing na internete]]></category>
		<category><![CDATA[Mobilný marketing]]></category>
		<category><![CDATA[Podujatia]]></category>
		<category><![CDATA[android]]></category>
		<category><![CDATA[internet marketing]]></category>
		<category><![CDATA[internetový marketing]]></category>
		<category><![CDATA[ipad]]></category>
		<category><![CDATA[mobilná reklama]]></category>
		<category><![CDATA[mobilné aplikácie]]></category>
		<category><![CDATA[mobilné zariadenia]]></category>
		<category><![CDATA[mobilný marketing]]></category>
		<category><![CDATA[online marketing]]></category>
		<category><![CDATA[smartfony]]></category>
		<category><![CDATA[smartphone]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.monogram.sk/miklosik/?p=286</guid>
		<description><![CDATA[Po úspechu minuloročnej konferencie MMMMX,  nás v tomto roku čakajú dve konferencie podobného zamerania. Už o týždeň sa koná konferencia Mobilný marketing 2011 &#8211; MMMMXI, ktorá nadväzuje na konferenciu z minulého roka. Organizátorom je vydavateľstvo Ecopress a uskutoční sa 10. mája 2011. Po nej sa 26.5.2011 uskutoční konferencia Mobile Rulezz 2011,  ktorú organizačne zabezpečuje Zoznam. [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<div id="attachment_289" class="wp-caption alignright" style="width: 222px"><a href="http://blog.monogram.sk/miklosik/wp-content/microsoft-tag.jpg"><img class="size-medium wp-image-289    " title="Microsoft Tag" src="http://blog.monogram.sk/miklosik/wp-content/microsoft-tag-298x300.jpg" alt="Microsoft Tag" width="212" height="213" /></a><p class="wp-caption-text">Microsoft Tag</p></div>
<p>Po úspechu minuloročnej konferencie MMMMX,  nás v tomto roku čakajú dve konferencie podobného zamerania. Už o týždeň sa koná konferencia <a title="MMMMXI - druhý ročník konferencie o mobilnom marketingu" href="http://konferencie.hnonline.sk/" target="_blank">Mobilný marketing 2011 &#8211; MMMMXI</a>, ktorá nadväzuje na konferenciu z minulého roka. Organizátorom je vydavateľstvo Ecopress a uskutoční sa 10. mája 2011. Po nej sa 26.5.2011 uskutoční konferencia <a title="Konferencia o mobilnom marketingu Mobile Rulezz 2011" href="http://mobile.rulezz.sk/2011/" target="_blank">Mobile Rulezz 2011</a>,  ktorú organizačne zabezpečuje Zoznam. Prečo sú konferencie dve? Jednou príčinou je fakt, že <a title="Peter šebo" href="http://twitter.com/#!/PeterSebo" target="_blank">Peter Šebo</a>, ktorý minulý rok konferenciu MMMMX organizoval, zmenil pôsobisko a keďže má skúsenosti a pozitívnu spätnú väzbu z minuloročnej konferencie, bola by škoda, ak by v tradícii organizácie nepokračoval. Druhým dôvodom môže byť, že oblasť mobilného marketingu na Slovensku ďalej rastie a dočkáme sa jeho masívnejšieho využitia. Či to je naozaj tak, to uvidíme počas roka 2011 a odpovede možno nájdeme aj na konferencii.</p>
<p>Potenciál mobilných platform nie je potrebné nijako detailne opisovať. Na rozdiel od použitia notebooku, PC či inej menej mobilnej platformy, mobilný telefón &#8211; smartphone, tablet a pod. máme stále pri sebe a je stále pripojený do siete. Aplikácie, ktoré sa majú šancu v tomto segmente presadiť, sa musia orientovať práve na túto skutočnosť. Poskytnúť pridanú hodnotu v čase, keď nie je iný spôsob pripojenia dostupný. Zistiť si najbližšiu odporúčanú reštauráciu, spoje, odoslať polohu priateľom, zdieľať foto, rýchlo napísať správu na sociálnu sieť, to sú najčastejšie používané aplikácie. Druhý aspekt sú hry, ktoré oslovujú iný segment, rovnako perspektívny. Bez ohľadu na to, či ide o aplikácie vo forme mobilnej verzie webovej stránky s prístupom cez http, samostatnú aplikáciu umiestnenú v oficiálnom obchode danej platformy alebo inú formu &#8211; ak pomôže vyriešiť potrebu, ktorá sa s použitím mobilného zariadenia spája, alebo umožní zabaviť sa, má šancu na úspech.Ak chcete vedieť viac o motivácii používateľov, aby vašu aplikáciu používali, bude pre vás zaujímavá prednáška, ktorú bude mať na konferencii Mobile Rulezz 2011 <a title="Mobile Rulezz 2011 program" href="http://mobile.rulezz.sk/2011/program" target="_blank">Patrick Dry</a>.</p>
<p>Na tohtoročnej konferencii sa dozvieme množstvo zaujímavých údajov. To, čo robí konferenciu unikátnou, je jej zasadenie do kontextu nášho regiónu. Porovnanie svetových údajov a trendov s vývojom na Slovensku nám nastaví reálne zrkadlo stavu využitia možností mobilného marketingu u nás. Z posledne publikovaných štúdií ma najviac zaujala správa zverejnená na blogu Microsoft tag, ktorá agreguje a vizuálne spracováva data z 12 aktuálnych zdrojov. Uvádzam niektoré podľa mňa najzaujímavejšie zistenia:</p>
<ul>
<li>na celom svete je momentálne používaných 4 miliardy mobilných telefónov, z toho 1,08 miliardy smartphonov,</li>
<li>do roku 2014 by malo používanie mobilného internetu predbehnúť použitie desktopového pripojenia (krivka využitia mobilného internetu je stúpajúca s ostrým sklonom),</li>
<li>polovica požiadaviek na vyhľadávanie je realizovaná z mobilných zariadení,</li>
<li>86 % ľudí používa mobil pri pozeraní TV,</li>
<li>29 % používateľov je ochotných / schopných odfotiť kód pre získanie zľavy (QR Code, Microsoft Tag a pod.),</li>
<li>v USA typický používateľ strávi pri využívaní mobilu až 2,7 hod. denne,</li>
<li>91 % prístupov z mobilnej platformy smeruje na sociálne siete,</li>
<li>mesačné počty prístupov na soc. siete z mobilných platform: Facebook &#8211; 200+ mil., Youtube &#8211; 200+ mil, Twitter 82+ mil. používateľov,</li>
<li>a pre mňa asi najzaujímavejšie zistenie &#8211; najaktívnejšia skupina pri využívaní služieb sociálnych sietí z mobilných zariadení sú ženy vo veku 35-54 rokov, teda typicky mamičky s deťmi.</li>
</ul>
<p><a title="Microsoft tag štúdia o mobilnom marketingu" href="http://tag.microsoft.com/community/tag-blog-item/11-03-21/The_Growth_of_Mobile_Marketing_and_Tagging.aspx?category=industry%20news" target="_blank">Celú štúdiu si môžete pozrieť tu</a>. Pre ďalšie relevantné dáta z trhu Strednej Európy a Slovenska si budeme musieť počkať na prichádzajúce konferencie&#8230;</p>

]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://blog.monogram.sk/miklosik/mobilny-marketing-v-roku-2011/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Možnosti distribúcie obsahu na iPad pre vydavateľov periodík</title>
		<link>http://blog.monogram.sk/miklosik/moznosti-distribucie-obsahu-na-ipad-pre-vydavatelov-periodik/</link>
		<comments>http://blog.monogram.sk/miklosik/moznosti-distribucie-obsahu-na-ipad-pre-vydavatelov-periodik/#comments</comments>
		<pubDate>Fri, 04 Mar 2011 04:58:01 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Andrej Miklošík</dc:creator>
				<category><![CDATA[Digitálne publikovanie]]></category>
		<category><![CDATA[Mobilný marketing]]></category>
		<category><![CDATA[coverpage]]></category>
		<category><![CDATA[dtp]]></category>
		<category><![CDATA[indesign]]></category>
		<category><![CDATA[interaktivne aplikacie]]></category>
		<category><![CDATA[ipad]]></category>
		<category><![CDATA[ipad reader]]></category>
		<category><![CDATA[monogram]]></category>
		<category><![CDATA[pdf reader]]></category>
		<category><![CDATA[RIA]]></category>
		<category><![CDATA[vydavateľské domy]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.monogram.sk/miklosik/?p=110</guid>
		<description><![CDATA[Pri rozhodnutí vydavateľstva o tom, či a akú aplikáciu pripraviť pre mobilné zariadenia a špeciálne iPad, je potrebné zohľadniť viaceré faktory, najmä: záujem cieľového publika o aplikáciu, potenciálne príjmy z aplikácie a ROI, možnosti distribúcie obsahu na zariadenie, schopnosť vytvárať unikátny obsah len pre toto zariadenie. iPad umožňuje prezentovať obsah, ktorý je už v redakcii [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Pri rozhodnutí vydavateľstva o tom, či a akú aplikáciu pripraviť pre mobilné zariadenia a špeciálne iPad, je potrebné zohľadniť viaceré faktory, najmä:</p>
<ul>
<li>záujem cieľového publika o aplikáciu,</li>
<li>potenciálne príjmy z aplikácie a ROI,</li>
<li>možnosti distribúcie obsahu na zariadenie,</li>
<li>schopnosť vytvárať unikátny obsah len pre toto zariadenie.</li>
</ul>
<p>iPad umožňuje prezentovať obsah, ktorý je už v redakcii vytvorený, novou a atraktívnou formou. Je teda určite prínosné myslieť na aplikáciu aj v prípade, že redakcia nemá kapacity na vytvorenie unikátneho obsahu. Tendencia do budúcnosti je však jednoznačná. Od vydavateľov obsahu sa očakáva transformácia vnútorných procesov prípravy a publikovania obsahu tak, aby iPad a ďalšie moderné platformy neboli iba povinnou jazdou, ale ukážkou technologickej a obchodnej zdatnosti celého tímu. V prípade, že aplikácie poskytne pre používateľov dostatočnú pridanú hodnotu, má potenciál byť úspešná a zároveň je možné minimalizovať efekt kanibalizmu jednotlivých foriem distribúcie obsahu (print verzus web verzus iPad).</p>
<h3>Osvedčený model slovenských vydavateľstiev</h3>
<div id="attachment_207" class="wp-caption alignright" style="width: 298px"><a href="http://blog.monogram.sk/miklosik/wp-content/CoverPage.jpg"><img class="size-full wp-image-207" title="CoverPage" src="http://blog.monogram.sk/miklosik/wp-content/CoverPage.jpg" alt="CoverPage" width="288" height="281" /></a><p class="wp-caption-text">CoverPage</p></div>
<p>Prvým titulom na iPade na Slovensku bol mesačník Stratégie. Ten sa vďaka partnerstvu s technologickým lídrom v oblasti vývoja aplikácií, <a title="MONOGRAM Interactive - líder vo vývoji interaktívnych aplikácií - iPhone, iPad, Android, FaceBook a i." href="http://www.monograminteractive.com" target="_blank">spoločnosťou MONOGRAM</a>, stal prvým titulom, ktorý mal dostupnú aplikáciu v AppStore. Navyše sa vedenie Stratégií rozhodlo podporiť launch tejto verzie aj špeciálnou aplikáciou, ktorá mala poukázať na možnosti platformy prezentovať obsah iným spôsobom a zároveň ukázať, že Stratégie sú moderné periodikum, ktoré na jednej strane dokáže odhadnúť potenciál a hodnotu nových kanálov distribúcie obsahu a na druhej strane dokáže pripraviť kapacity, ktoré pripravia na toto médium kvalitný obsah. Špeciálna príloha Digital, ktorá vychádza 1 x ročne a mapuje stav prostredia nových technológií na Slovensku, bola ideálna na to, aby Stratégie prezentovali inovácie v technológiách zobrazovania atraktívneho obsahu. Príloha o multimédiách tak už nebola len na papieri, ale bola naozaj multimediálna a mohla využiť všetky možnosti interaktivity ako interaktívne grafy, prezentácie, videá, social networks, content sharing atď. Tento model je pre vydavateľov zaujímavý,. pretože dokáže budovať imidž vydavateľa a zároveň upriamiť pozornosť na aplikáciu, ktorá bude pravidelne prinášať na iPad aktuálny obsah daného periodika. Obe aplikácie sú dostupné na bezplatné stiahnutie, pričom čítanie ďalšieho obsahu mesačníka Stratégie je spoplatnené.</p>
<h3>Model zobrazovania PDF s interaktívnou vrstvou</h3>
<div id="attachment_206" class="wp-caption alignleft" style="width: 236px"><a href="http://blog.monogram.sk/miklosik/wp-content/Publisher.jpg"><img class="size-full wp-image-206 " title="CoverPage Publisher" src="http://blog.monogram.sk/miklosik/wp-content/Publisher.jpg" alt="CoverPage Publisher" width="226" height="114" /></a><p class="wp-caption-text">CoverPage Publisher</p></div>
<p>S týmto modelom prišli ako prvým viacerí dodávatelia softvérov pre iPad. Vychádza z faktu, že všetci vydavatelia majú po vydaní titulu v printe k dispozícii zalomenú PDF verziu, ktorá s printom korešponduje 1:1. Preklopenie tejto verzie do aplikácie na iPade, kde by sa zobrazovala, prípadne s archívom všetkých čísel, je povinnou jazdou pre všetky periodiká, ktorou prejdú skôr alebo neskôr. Otázna je však pridaná hodnota pre používateľa, ktorý nenájde v obsahu ani forme žiadnu pridanú hodnotu. Modifikáciou tohto princípu je proces, pri ktorom sa printové PDF pred publikovaním na iPade obohatí o interaktívny obsah. V špeciálnom softvéri sa k jednotlivým stranám naväzujú multimediálne prvky, napr. prezentácie, galérie, video súbory, dokumenty atď., ktoré s obsahom súvisia a obohacujú ho. Čitateľ tak dostáva obsah, ktorý má novú úroveň, je však zachovaný layout vydania, grafické zalomenie, ktoré je pre mnohé periodiká kľúčové. Softvér pre prípravu obsahu čísla na iPade môže mať rôzne podoby, napríklad:</p>
<ul>
<li>plugin do DTP softvéru (napr. Adobe InDesign),</li>
<li>stand alone desktopová aplikácia,</li>
<li>online webová aplikácia.</li>
</ul>
<p>Proces, ktorý predchádza tomu, aby používateľ mohol cez aplikáciu daného média stiahnuť aktuálne vydanie, je potom nasledovný. Opakuje sa vždy pri vydaní nového čísla, prípadne pri príprave updatu už publikovaného vydania.</p>
<div id="attachment_129" class="wp-caption alignnone" style="width: 510px"><a href="http://blog.monogram.sk/miklosik/wp-content/Publikačny-proces-PDF-na-iPade2.jpg"><img class="size-full wp-image-129" title="Publikačny proces PDF na iPade" src="http://blog.monogram.sk/miklosik/wp-content/Publikačny-proces-PDF-na-iPade2.jpg" alt="Publikačny proces PDF na iPade" width="500" height="479" /></a><p class="wp-caption-text">Publikačný proces PDF na iPade</p></div>
<h3>Model publikovania obsahu v reálnom čase</h3>
<p>Kým predchádzajúci model bol vhodný pre týždenníky, dvojtýždenníky, mesačníky, dvojmesačníky a občasníky, pre denníky bolo potrebné pripraviť iný koncept. Dôraz je na aktuálnosti informácií, a tak tieto nemôžu byť spracované a publikované použitím vyššie uvedeného procesu. V tomto prípade je potrebné nastaviť iPad reader tak, aby bol schopný niekoľkokrát denne, prípadne častejšie, importovať obsah z definovaných lokalít, tento obsah parsovať a následne z content servera distribuovať do aplikácie. Takto možno jednoducho na iPade publikovať obsah z ľubovoľných XML zdrojov, napríklad obsah z webu, blogu, printu (ak bol pretransformovaný do XML). Pri tomto modeli však rovnako, ako v predchádzajúcom prípade, platí, že iPad by mal poskytnúť niečo viac, ako len čítanie novín vo formáte prispôsobenom rozlíšeniu zariadenia. Stále preto platí, že redakcia musí byť schopná transformácie a pripraviť sa na obdobie, keď sa pre tieto platformy bude vytvárať atraktívny prispôsobený obsah na pravidelnej báze.</p>
<p>Kombinácia procesu PDF a Daily News umožní v aplikácii zobrazovať obsah z definovaného zdroja (XML), spolu so špeciálne pripraveným obsahom pre dané vydanie alebo pre iPad reader všeobecne. Takto je v praxi možné dosiahnuť kombináciu výhod oboch prístupov. Používateľ tak na jednej strane získava aktuálne spravodajstvo, ktoré môže byť doplnené vlastným obsahom, inde nepublikovanýmn, na druhej strane má tiež prístup k špeciálnym aplikáciám alebo forme zuobrazovania obsahu, ktoprú nepozná z webu, blogu alebo iného kanála distribúcie obsahu.</p>
<p>Obdobie najbližších mesiacov a rokov preverí flexibilitu a inovatívnosť vydavateľských domov, ktoré budú musieť ukázať, akým spôsobom sa pripravili na pokrytie nového, vznikajúceho a silnejúceho segmentu používateľov mobilných zariadení a tabletov.</p>
<div id="attachment_136" class="wp-caption alignnone" style="width: 629px"><a href="http://blog.monogram.sk/miklosik/wp-content/banner_goldman.jpg"><img class="size-full wp-image-136" title="Goldman iPad edition" src="http://blog.monogram.sk/miklosik/wp-content/banner_goldman.jpg" alt="Goldman iPad edition" width="619" height="233" /></a><p class="wp-caption-text">Goldman iPad edition</p></div>
<div id="attachment_137" class="wp-caption alignnone" style="width: 630px"><a href="http://blog.monogram.sk/miklosik/wp-content/banner_strategie.jpg"><img class="size-full wp-image-137" title="Strategie iPad edition" src="http://blog.monogram.sk/miklosik/wp-content/banner_strategie.jpg" alt="Strategie iPad edition" width="620" height="232" /></a><p class="wp-caption-text">Strategie iPad edition</p></div>
<div id="attachment_138" class="wp-caption alignnone" style="width: 630px"><a href="http://blog.monogram.sk/miklosik/wp-content/banner_tyzden.jpg"><img class="size-full wp-image-138" title=".týždeň iPad edition" src="http://blog.monogram.sk/miklosik/wp-content/banner_tyzden.jpg" alt=".týždeň iPad edition" width="620" height="232" /></a><p class="wp-caption-text">.týždeň iPad edition</p></div>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://blog.monogram.sk/miklosik/moznosti-distribucie-obsahu-na-ipad-pre-vydavatelov-periodik/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Špecifiká vytvárania aplikácií pre platformu iPad</title>
		<link>http://blog.monogram.sk/miklosik/specifika-vytvarania-aplikacii-pre-platformu-ipad/</link>
		<comments>http://blog.monogram.sk/miklosik/specifika-vytvarania-aplikacii-pre-platformu-ipad/#comments</comments>
		<pubDate>Thu, 03 Mar 2011 05:59:15 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Andrej Miklošík</dc:creator>
				<category><![CDATA[Digitálne publikovanie]]></category>
		<category><![CDATA[Mobilný marketing]]></category>
		<category><![CDATA[apple appstore]]></category>
		<category><![CDATA[ipad]]></category>
		<category><![CDATA[mobilné aplikácie]]></category>
		<category><![CDATA[mobilné zariadenia]]></category>
		<category><![CDATA[mobilný marketing]]></category>
		<category><![CDATA[smartfony]]></category>
		<category><![CDATA[smartphone]]></category>
		<category><![CDATA[špecifiká ipad]]></category>
		<category><![CDATA[vývoj mobilných aplikácií]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.monogram.sk/miklosik/?p=51</guid>
		<description><![CDATA[S rastom penetrácie zariadení si aj firmy a vydavateľstvá uvedomujú potrebu publikovať iPad aplikáciu. Vo väčšine prípadov zatiaľ nejde o kanál, ktorý by aktuálne dokázal generovať zaujímavý cash flow, ale určite má potenciál do budúcnosti. Vytváranie iPad aplikácií je trendom súčasnosti. Vytvoriť aplikácie pre iPad si vyžaduje poznať špecifiká developerského prostredia Apple, špecifiká samotného zariadenia [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>S rastom penetrácie zariadení si aj firmy a vydavateľstvá uvedomujú potrebu publikovať iPad aplikáciu. Vo väčšine prípadov zatiaľ nejde o kanál, ktorý by aktuálne dokázal generovať zaujímavý cash flow, ale určite má potenciál do budúcnosti. Vytváranie iPad aplikácií je trendom súčasnosti.</p>
<p>Vytvoriť aplikácie pre iPad si vyžaduje poznať špecifiká developerského prostredia Apple, špecifiká samotného zariadenia iPad ako aj samotného nasadzovania aplikácií. Pre vytvorenie aplikácie, ktorá bude nielen pekná, ale aj funkčná a najmä používaná, je tiež vhodné poznať best practices výroby aplikácií na iPade a požiadavky používateľov.</p>
<h3>Ako vznikajú aplikácie pre iPad</h3>
<div id="attachment_189" class="wp-caption alignright" style="width: 321px"><a href="http://blog.monogram.sk/miklosik/wp-content/iPad2.jpg"><img class="size-full wp-image-189    " title="iPad2, zdroj: http://www.apple.com/ipad/features/" src="http://blog.monogram.sk/miklosik/wp-content/iPad2.jpg" alt="iPad2" width="311" height="404" /></a><p class="wp-caption-text">iPad2, zdroj: http://www.apple.com/ipad/features/</p></div>
<p>Programovaniu aplikácií pre iPad sa venuje aj na Slovensku niekoľko firiem. Vyrobiť jednoduchú aplikáciu pre iPad je otázkou niekoľkých týždňov, v závislosti od požadovanej funkčnosti. Najzložitejšou časťou práce sú, ako tradične, údajové transformácie, prepojenia, konverzie a ďalšie operácie. Najmä pri aplikáciách periodík je potrebné zabezpečiť pravidelné vstupy do aplikácie, ktoré môžu byť v rôznych formátoch. Je potrebné zabezpečiť parsovanie vstupov, uloženie do databázy, ich následné načítavanie a s tým spojené operácie. Nie nadštandardnou požiadavkou je totiž napríklad funkcia, ktorá umožní načítať obsah určitej lokality alebo sekcie kompletne do zariadenia a môcť ho tak čítať napríklad v tuneli alebo na inom mieste bez konektivity. Naopak, kvôli náročnosti na dátové prenosy, je častokrát vhodné do zariadenia sťahovať obsah len po častiach, a to len nevyhnutné množstvo.</p>
<p>Pri výrobe iPad aplikácií je potrebné prejsť podobnými fázami ako pri vývoji akéhokoľvek iného systému:</p>
<ul>
<li>kompletná špecifikácia riešenia, vzniká dokument nazývaný funkčná špecifikácia, analýza alebo aj BRD (Business Requirements Document),</li>
<li>na základe špecifikácie a wireframes sa pripravia grafické návrhy aplikácie &#8211; titulná stránka a ďalšie potrebné podstránky,</li>
<li>programovanie jadra aplikácie &#8211; v prípade reskinu už existujúcej aplikácie sa táto časť obmedzí na aplikovanie nového dizajnu a layoutov,</li>
<li>údajové operácie &#8211; mechanizmy na jednorazové aj pravidelné importy, väzby na ďalšie systémy a ďalšie konektory,</li>
<li>testovanie aplikácie (priebežne vo všetkých fázach ale naintenzívnejšie po dokončení dátových operácií a migrácií),</li>
<li>zapracovanie potrebných úprav na základe výsledkov testovania,</li>
<li>nasadzovanie aplikácie.</li>
</ul>
<div id="attachment_192" class="wp-caption alignleft" style="width: 167px"><a href="http://blog.monogram.sk/miklosik/wp-content/iOS-SDK.png"><img class="size-full wp-image-192 " title="iOS 4 SDK" src="http://blog.monogram.sk/miklosik/wp-content/iOS-SDK.png" alt="iOS 4 SDK" width="157" height="150" /></a><p class="wp-caption-text">iOS 4 SDK, zdroj: developer.apple.com</p></div>
<p>Niektoré fázy sú však špecifické, resp. fungujú v tomto prostredí odlišne. Príkladom je testovacia fáza. Testovanie v developerskom prostredí nie je problém, keďže je aplikáciu možné pomerne ľahko distribuovať. Jej testovanie si vyžaduje mať nainštalované a nakonfigurované developerské prostredie na iPadoch. Z tohto vyplýva aj fakt, že používateľské testovanie na strane klienta nie je možné zrealizovať tak jednoducho, ako je to napríklad v prípade desktopových aplikácií (distribúcia inštalačného balíčka) alebo online systémov (nasadenie na testovacie linky). Pri iPade je však takisto možné doručiť aplikácie na testovanie na diaľku. Apple totiž podporuje okrem distribúcie cez oficiálny AppStore aj Ad hoc distribúciu aplikácie. <a title="Apple iOS Developer informácie o Ad Hoc distribúcii obsahu" href="http://developer.apple.com/programs/ios/distribute.html" target="_blank">V tomto móde je podporovaných max. 100 zariadení</a>, čo by malo pre potreby testovania aplikácie stačiť. Developer vytvorí build aplikácie, ktorý doručí ako jeden súbor napr. prostredníctvom internetu na testovanie objednávateľovi aplikácie. Tento build je viazaný na UUID a DeviceName iPad zariadenia. Developer tieto údaje teda musí pred vytvorením testovacej verzie poznať. Tu je návod, ako možno v iTunes tieto informácie zistiť.</p>
<p><strong>Video č.1 </strong>Informácie o UID a DeviceName v iTunes</p>
<p><object width="400" height="248"><param name="allowfullscreen" value="true" /><param name="allowscriptaccess" value="always" /><param name="movie" value="http://vimeo.com/moogaloop.swf?clip_id=14221134&amp;server=vimeo.com&amp;show_title=0&amp;show_byline=0&amp;show_portrait=0&amp;color=00ADEF&amp;fullscreen=1&amp;autoplay=0&amp;loop=0" /><embed type="application/x-shockwave-flash" width="400" height="248" src="http://vimeo.com/moogaloop.swf?clip_id=14221134&amp;server=vimeo.com&amp;show_title=0&amp;show_byline=0&amp;show_portrait=0&amp;color=00ADEF&amp;fullscreen=1&amp;autoplay=0&amp;loop=0" allowfullscreen="true" allowscriptaccess="always"></embed></object></p>
<h3>Pozor pri nasadzovaní aplikácie</h3>
<p>Testovanie a zapracovanie úprav v tomto režime sa následne riadi  klasickými pravidlami, pričom je možné použiť bug tracking softvér  prípadne iné metódy na komunikáciu medzi developerom a objednávateľom.Špecifická je potom fáza nasadzovania aplikácie. Aplikácia je distribuovaná výhradne cez oficiálny Apple AppStore, do ktorého je potrebné cez developerský účet nahrať finálnu verziu aplikácie. Apple následne aplikáciu schvaľuje &#8211; hodnotí podľa setu kritérií. Zaujíma ho najmä, či je aplikácia bezpečná, nezobrazuje nepovolený obsah, je inovatívna a pre používateľov zaujímavá atď. Apple môže aplikáciu zamietnuť a vrátiť na prepracovanie. Typická doba schvaľovania je cca 10 dní. Pri klasických vývojových riešeniach sme zvyknutí, že po nasadení aplikácie do produkčného prostredia môžeme robiť priebežne ďalšie potrebné zásahy, napr. v prípade výskytu nezistených chýb, potreby ďalšieho odladenia výkonnosti aplikácie a pod. V tomto prípade však už do aplikácie nemôžeme zasahovať a úpravy robiť operatívne. Je možné ich urobiť offline, spracovať do samostatného buildu, pripraviť z neho novú verziu aplikácie a túto opätovne poslať do Apple na schválenie. Celý proces je tak časovo a procesne omnoho náročnejší. Limity a závery sú nasledovné:</p>
<ul>
<li>proces nasadenia novej verzie s opravenými chybami môže byť dlhý, cca 3-14 dní,</li>
<li>počas tejto doby si aplikáciu stiahnu používatelia, chyby sú im teda celý čas na očiach,</li>
<li>všetky verzie sú trackované v Apple,</li>
<li>v prípade väčšieho počtu opráv sa vystavíme riziku neschválenia v Apple, zároveň to samozrejme kazí imidž firmy,</li>
<li>iba operácie, ktoré sú mimo aplikácie, je možné vykonávať priebežne, napríklad úpravy importného mechanizmu a pod.</li>
</ul>
<p>Úpravy, ktoré by inak zabrali niekoľko minút, prípadne hodín, tak môžu trvať niekoľko dní až týždňov. Je preto potrebné myslieť na tieto limity a vyhradiť dostatočný čas na testovanie aplikácie tak, aby bola maximálne odladená a po uploade do App Store sa nekonalo faux pas.</p>
<h3>Obmedzenia aplikácií</h3>
<p>Jedným z hlavných obmedzení, s ktorými sa možno stretnúť pri príprave aplikácií pre iPad, je fakt, že iPad nepodporuje FLASH. V tomto formáte je momentálne publikovaná väčšina video obsahu na webe a pre vydavateľov tak vzniká potreba meniť formát používaných videí. Môžu tak urobiť týmito spôsobmi:</p>
<ul>
<li>globálna zmena používaného formátu videí &#8211; rozhodnutie zmeniť všetky videosúbory aj na webe tak, aby ich nebolo nutné vždy priebežne pre použitie v iPad aplikácii konvertovať (formát FLV sa nahradí formátom MP4),</li>
<li>automatická konverzia do formátu MP4 &#8211; po uploade videa v FLV alebo inom formáte je video automaticky odoslané na transcoding server, ktorý zabezpečí jeho prekódovanie do MP4 v reálnom čase. je potrebné disponovať technológiou &#8211; server (HW aj SW), dimenzovaný na potrebný počet paralelných kódovaní, resp. priemernú dĺžku kódovaných videí tak, aby boli výsledky z transcodera priebežné,</li>
<li>manuálny transcoding &#8211; redaktor pripraví a uloží do systému paralelne FLV aj MP4 formát &#8211; udržateľný systém len v prípade malého počtu videosúborov.</li>
</ul>
<p>Iná možnosť je využiť nové možnosti HTML 5 na zobrazenie videa priamo v browseri, napríklad cez otvorenie novej vrstvy nad aplikáciou so Safari browserom.</p>
<p>Ďalšia často diskutovanou otázkou bolo spoplatnenie obsahu. Samotné platenie za aplikácie je v AppStore vyriešené dlhú dobu, problematické však bolo samotné spoplatnenie obsahu, resp. jeho spoplatnenie na pravidelnej báze. Vydavatelia titulov tak nemali možnosť, ako priamo cez AppStore predať tituly odberateľom. Toto sa 15.2.2011 zmenilo a <a title="Nový subscription model od Apple" href="http://www.apple.com/pr/library/2011/02/15appstore.html" target="_blank">Apple oficiálne predstavil nový model predplatného</a> cez InApp Purchase. Pre vydavateľov aplikácií je tak konečne dostupný nástroj, ktorý je pre nich jednoducho aplikovateľný a zároveň pohodlný pre používateľov. Apple stále ale necháva priestor pre to, aby sa spoplatnenie realizovalo mimo jeho systému, t.j. napríklad v externom predplatiteľskom systéme, ktorý prevádzkuje vydavateľ na svojich stránkach. Nemožno však vylúčiť, že Apple zo svojej pozície dotlačí vydavateľov k úplnému prechodu na jeho subscription model a iné spôsoby spoplatnenia úplne zakáže. V tom prípade by ale bolo na mieste očakávať revíziu provízneho modelu, keďže 30 %, ktoré si Apple necháva z každého predaja, je pre mnohých vydavateľov príliš vysoký podiel.</p>
<h3>Záver</h3>
<p>Pri rozhodnutí investovať do vývoja vlastných iPad aplikácií je vhodné poznať vyššie uvedené špecifiká, pripraviť sa na ne a počítať s nimi pri zostavení obchodného plánu aj kalkulácii návratnosti investície. Všetky tieto a mnohé ďalšie špecifiká a zákutia vývoja aplikácie by mal poznať váš developer, s ktorým sa rozhodnete na vývoji spolupracovať. Pred jeho výberom sa teda uistite, či je naozaj vo vývoj pre iPad doma, pretože mnohé firmy sú na Slovensku stále v štádiu, že nemajú žiadne relevantné referencie. Dôvod je jasný &#8211; iPad na Slovensku oficiálne stále nie je v distribúcii, a to <a title="Nový iPad2 od Apple" href="http://www.apple.com/ipad/" target="_blank">Apple už dokonca predstavil koncept iPadu 2</a>&#8230;</p>
<div id="_mcePaste" class="mcePaste" style="position: absolute; left: -10000px; top: 233px; width: 1px; height: 1px; overflow: hidden;">&lt;iframe src=&#8221;http://player.vimeo.com/video/14221134&#8243; width=&#8221;400&#8243; height=&#8221;248&#8243; frameborder=&#8221;0&#8243;&gt;&lt;/iframe&gt;&lt;p&gt;&lt;a href=&#8221;http://vimeo.com/14221134&#8243;&gt;Find your iPad&#8217;s UUID&lt;/a&gt; from &lt;a href=&#8221;http://vimeo.com/marckohlbrugge&#8221;&gt;Marc Köhlbrugge&lt;/a&gt; on &lt;a href=&#8221;http://vimeo.com&#8221;&gt;Vimeo&lt;/a&gt;.&lt;/p&gt;</div>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://blog.monogram.sk/miklosik/specifika-vytvarania-aplikacii-pre-platformu-ipad/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Komparácia validity webstránok mobilných operátorov v SR</title>
		<link>http://blog.monogram.sk/miklosik/komparacia-validity-webstranok-mobilnych-operatorov-v-sr/</link>
		<comments>http://blog.monogram.sk/miklosik/komparacia-validity-webstranok-mobilnych-operatorov-v-sr/#comments</comments>
		<pubDate>Wed, 02 Mar 2011 05:30:40 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Andrej Miklošík</dc:creator>
				<category><![CDATA[Analýzy]]></category>
		<category><![CDATA[Marketing na internete]]></category>
		<category><![CDATA[Mobilný marketing]]></category>
		<category><![CDATA[SEO]]></category>
		<category><![CDATA[analýza webu]]></category>
		<category><![CDATA[HTML]]></category>
		<category><![CDATA[komparácia webstránok]]></category>
		<category><![CDATA[mobilny operator]]></category>
		<category><![CDATA[O2]]></category>
		<category><![CDATA[optimalizacia SEO]]></category>
		<category><![CDATA[orange]]></category>
		<category><![CDATA[SERP]]></category>
		<category><![CDATA[t-mobile]]></category>
		<category><![CDATA[W3C]]></category>
		<category><![CDATA[web stranka]]></category>
		<category><![CDATA[xHTML]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.monogram.sk/miklosik/?p=74</guid>
		<description><![CDATA[Validita HTML kódu je jedným z niekoľkých desiatok kritérií, ktoré sú dôležité pre pozicioning stránky vo vyhľadávačoch (SERP), komfort používateľa pri práci s webom ako aj prístup automatov a pavúkov na webové stránky. Mnohí programátori validitu podceňujú a sústreďujú sa len na vizuálnu správnosť zobrazenia kódu interpretáciou v rôznych prehliadačoch. Napriek tomu je dôraz na [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Validita HTML kódu je jedným z niekoľkých desiatok kritérií, ktoré sú dôležité pre pozicioning stránky vo vyhľadávačoch (SERP), komfort používateľa pri práci s webom ako aj prístup automatov a pavúkov na webové stránky. Mnohí programátori validitu podceňujú a sústreďujú sa len na vizuálnu správnosť zobrazenia kódu interpretáciou v rôznych prehliadačoch. Napriek tomu je dôraz na validitu kódu na mieste a prevádzkovateľovi prináša mnohé výhody. Dôležitosť týchto faktorov zdôrazňujú aj top experti na SEO, ktorí o.i. považujú za dôležitú napríklad <a title="On site SEO factors " href="http://www.seomoz.org/article/search-ranking-factors#on-page-non-keyword-ranking-factors" target="_blank">nedostupnosť stránky alebo jej časti</a>, <a title="Negative SEO Factors" href="http://www.seomoz.org/article/search-ranking-factors#negative-ranking-factors" target="_blank">CSS chyby a úpravy (skrývanie častí textu)</a>. Rozhodli sme sa zhodnotiť, ako sú na tom webstránky troch slovenských mobilných operátorov. Tento test nadväzuje na výsledky merania spred dvoch rokov. V <a title="T-mobile naďalej jediný s validným kódom" href="http://blog.monogram.sk/miklosik/t-mobile-nadalej-jediny-s-validnym-kodom/">predchádzajúcom prieskume</a> z roku 2009 sme zistili, že T-mobile je jediným slovenským operátorom, ktorý má plne validný HTML kód. Z nasledujúcej, detailnejšej analýzy, vyplynú závery, či a  ako operátori zmenili webstránky a urobili v tomto smere nápravu.</p>
<h3>Metodika merania</h3>
<p>Použili sme  6 kritérií, ktorými možno hodnotiť validitu kódy, kompatibilitu s prehliadačmi a čistotu kódu. Zvolili sme tieto kritériá a stanovili nasledovné váhy (v %) na celkovom skóre:</p>

<table id="wp-table-reloaded-id-1-no-1" class="wp-table-reloaded wp-table-reloaded-id-1">
<thead>
	<tr class="row-1 odd">
		<th class="column-1">Kritérium</th><th class="column-2">Váha</th>
	</tr>
</thead>
<tbody class="row-hover">
	<tr class="row-2 even">
		<td class="column-1">HTML errors</td><td class="column-2">30%</td>
	</tr>
	<tr class="row-3 odd">
		<td class="column-1">HTML warnings</td><td class="column-2">15%</td>
	</tr>
	<tr class="row-4 even">
		<td class="column-1">CSS errors</td><td class="column-2">25%</td>
	</tr>
	<tr class="row-5 odd">
		<td class="column-1">CSS warnings</td><td class="column-2">10%</td>
	</tr>
	<tr class="row-6 even">
		<td class="column-1">Broken links</td><td class="column-2">10%</td>
	</tr>
	<tr class="row-7 odd">
		<td class="column-1">Page loaading time (s)</td><td class="column-2">10%</td>
	</tr>
</tbody>
</table>

<p>HTML errors hodnotí počet HTML chýb, ktoré boli nájdené <a title="HTML validátor" href="http://validator.w3.org/" target="_blank">validátorom W3C</a>. Rovnaký nástroj sme použili aj pre identifikáciu počtu HTML varovaní. HTML chyby majú spomedzi kritérií najväčšiu váhu, HTML varovania majú nižšiu váhu z dôvodu, že nejde o jasné porušenie W3C štandardov, ale neobvyklé tagovanie alebo súvislosti, ktoré sú pre validátor podozrivé aleb neurčité. Podobne sme získavali a vyhodnocovali údaje pre CSS chyby, s použitím <a title="CSS Validator" href="http://jigsaw.w3.org/css-validator/" target="_blank">CSS validátora</a>. Výsledky v tomto ukazovateli majú v porovnaní s HTML chybami a varovaniami relatíve nižšie váhy. Ďalšími hodnotenými parametrami sú <a title="W3C Checklinks" href="http://validator.w3.org/checklink/" target="_blank">Broken links</a> &#8211; nedostupné linky alebo iné problémy s linkami (vrátaná hodnota 404 a iné), a Page loading time, teda čas načítania webstránky vrátane všetkého obsahu. Pri poslednom kritériu hodnotíme len dĺžku načítania stránky ako celku a nie jednotlivých elementov separátne. Aj tu by sa v prípade požiadavky na detailnejšiu analýzu dalo ísť viac do hĺbky, skúmať dĺžku loadu jednotlivých prvkov a zamerať sa na jej optimalizáciu. Celkový čas načítania webstránky  sa totiž skladá z týchto typických častí:</p>
<ul>
<li>HTML kód,</li>
<li>HTML obrázky,</li>
<li>CSS obrázky,</li>
<li>JavaScript,</li>
<li>CSS,</li>
<li>Multimedia,</li>
<li>Iné.</li>
</ul>
<p>Použili sme <a title="Meranie dĺžky page loading time" href="http://websiteoptimization.com/services/analyze/" target="_blank">nástroj Web Page Analyzer vo v 0.98</a>, ktorý meria dĺžku načítania simulovaním rôznych rýchlostí pripojenia. Použili sme rýchlosť 1.44 Mbps a merania sme 3 x opakovali a použili priemernú hodnotu pre minimalizáciu vplyvu ad-hoc faktorov. Všetky merania sa uskutočnili v priebehu dňa 1.3.2011.</p>
<h3>Namerané hodnoty</h3>
<p>Nasledujúca tabuľka zobrazuje namerané hodnoty. Hodnoty prvých piatich kritérií sú uvedené v ks (počet chýb), hodnota šiesteho kritériá je meraná v sekundách.</p>

<table id="wp-table-reloaded-id-5-no-1" class="wp-table-reloaded wp-table-reloaded-id-5">
<thead>
	<tr class="row-1 odd">
		<th class="column-1">Kritérium</th><th class="column-2">Váha</th><th class="column-3"><a title="Orange Slovensko" href="http://www.orange.sk/" onclick="javascript:_gaq.push(['_trackEvent','outbound-article','www.orange.sk']);" target="_blank">Orange</a></th><th class="column-4"><a title="T-mobile " href="http://t-mobile.sk/" onclick="javascript:_gaq.push(['_trackEvent','outbound-article','t-mobile.sk']);" target="_blank">T-mobile</a></th><th class="column-5"><a title="O2 Slovensko" href="http://sk.o2.com" onclick="javascript:_gaq.push(['_trackEvent','outbound-article','sk.o2.com']);" target="_blank">O2</a></th>
	</tr>
</thead>
<tbody class="row-hover">
	<tr class="row-2 even">
		<td class="column-1">HTML errors (ks)</td><td class="column-2">30%</td><td class="column-3">24</td><td class="column-4">0</td><td class="column-5">1</td>
	</tr>
	<tr class="row-3 odd">
		<td class="column-1">HTML warnings (ks)</td><td class="column-2">15%</td><td class="column-3">2</td><td class="column-4">0</td><td class="column-5">0</td>
	</tr>
	<tr class="row-4 even">
		<td class="column-1">CSS errors (ks)</td><td class="column-2">25%</td><td class="column-3">142</td><td class="column-4">0</td><td class="column-5">115</td>
	</tr>
	<tr class="row-5 odd">
		<td class="column-1">CSS warnings (ks)</td><td class="column-2">10%</td><td class="column-3">808</td><td class="column-4">0</td><td class="column-5">1134</td>
	</tr>
	<tr class="row-6 even">
		<td class="column-1">Broken links (ks)</td><td class="column-2">10%</td><td class="column-3">3</td><td class="column-4">1</td><td class="column-5">1</td>
	</tr>
	<tr class="row-7 odd">
		<td class="column-1">Page loaading time (s)</td><td class="column-2">10%</td><td class="column-3">5,41</td><td class="column-4">19,49</td><td class="column-5">4,04</td>
	</tr>
</tbody>
</table>

<p>Ako vidno z tabuľky, v troch kritériách dominuje negatívne Orange, ktorý vykazuje najväčšie počty chýb. V štvrtok kritériu ho prekonal O2, kde sa počet CSS varovaní dostal nad magickú hranicu 1000. Zaujímavé zistenie je aj pri parametri Page loading time, v ktorom boli Orange a O2 pomerne vyrovnaní a dosiahli štandardné hodnoty, T-mobile však vykazoval mimoriadne dlhú dobu načítania obsahu. Bola spôsobená najmä vysokým počtom obrázkov, prevažne v CSS, pričom ich celkový počet na stránke bol 79. Takmer 4 sekundy trvalo natiahnutie HTML obrázkov necelých 13 sekúnd CSS obrázkov. Tieto dve časti tvorili gro celkovej nameranej hodnoty 19,49 sekundy.</p>
<h3>Výsledky</h3>
<p>Namerané hodnoty sme konvertovali na bodové hodnotenie (0-100), pričom 0 je najhorší výsledok a 100 najlepší, s použitím nasledujúceho vzorca:</p>
<p>(MAX($C2:$E2)-C2)/MAX($C2:$E2)*100</p>
<p>Výsledok pre Orange: (24-24)/24*100 = 0<br />
Výsledok pre T-mobile: (24-0)/24*100 = 100<br />
Výsledok pre O2: (24-1)/24*100 = 95,83</p>
<p>Po aplikovaní prepočtových pravidiel sme získali výsledné hodnoty bodového hodnotenia, ktoré sme následne vyvážili pomocou definovaných váh a získali tak ich sčítaním finálne skóre pre jednotlivé hodnotené webstránky.</p>

<table id="wp-table-reloaded-id-2-no-1" class="wp-table-reloaded wp-table-reloaded-id-2">
<thead>
	<tr class="row-1 odd">
		<th class="column-1">Kritérium</th><th class="column-2">Váha</th><th class="column-3">Orange</th><th class="column-4">T-mobile</th><th class="column-5">O2</th>
	</tr>
</thead>
<tbody class="row-hover">
	<tr class="row-2 even">
		<td class="column-1">HTML errors</td><td class="column-2">30%</td><td class="column-3">0,00</td><td class="column-4">100,00</td><td class="column-5">95,83</td>
	</tr>
	<tr class="row-3 odd">
		<td class="column-1">HTML warnings</td><td class="column-2">15%</td><td class="column-3">0,00</td><td class="column-4">100,00</td><td class="column-5">100,00</td>
	</tr>
	<tr class="row-4 even">
		<td class="column-1">CSS errors</td><td class="column-2">25%</td><td class="column-3">0,00</td><td class="column-4">100,00</td><td class="column-5">19,01</td>
	</tr>
	<tr class="row-5 odd">
		<td class="column-1">CSS warnings</td><td class="column-2">10%</td><td class="column-3">28,75</td><td class="column-4">100,00</td><td class="column-5">0,00</td>
	</tr>
	<tr class="row-6 even">
		<td class="column-1">Broken links</td><td class="column-2">10%</td><td class="column-3">0,00</td><td class="column-4">66,67</td><td class="column-5">66,67</td>
	</tr>
	<tr class="row-7 odd">
		<td class="column-1">Page loaading time (s)</td><td class="column-2">10%</td><td class="column-3">72,24</td><td class="column-4">0,00</td><td class="column-5">79,27</td>
	</tr>
	<tr class="row-8 even">
		<td class="column-1"><strong>Výsledné skóre</strong></td><td class="column-2"></td><td class="column-3"><strong>10,10</strong></td><td class="column-4"><strong>86,67</strong></td><td class="column-5"><strong>63,10</strong></td>
	</tr>
	<tr class="row-9 odd">
		<td class="column-1">Poradie</td><td class="column-2"></td><td class="column-3">3</td><td class="column-4">1</td><td class="column-5">2</td>
	</tr>
</tbody>
</table>

<p><strong>Jednoznačným víťazom v teste sa stal T-mobile</strong>, ktorý až v štyroch hodnotených ukazovateľoch dosiahol plné bodové hodnotenie (100 bodov).  Výsledné skóre po aplikácii váh je 86,67.  Potvrdil tak pozíciu z minulého testu, v ktorom rovnako ako jediný preukázal maximálne štandardy v oblasti validity kódu.</p>
<p>Na druhom mieste skončil O2 a posledný Orange, ktorého výsledné hodnotenie sa blíži k minimálne dosiahnuteľnej hranici. Najmä Orange by mal podľa týchto výsledkov na webe výrazne zapracovať a okrem iného zvalidovať používaný kód a aplikovať štandardné CSS.</p>
<h3>Použité nástroje</h3>
<ul>
<li><a title="W3C HTML Validator" href="http://validator.w3.org/" target="_blank">W3C HTML validator</a></li>
<li><a title="CSS Validator" href="http://jigsaw.w3.org/css-validator/" target="_blank">W3C CSS validtor</a></li>
<li><a title="W3C Broken Links" href="http://validator.w3.org/checklink/" target="_blank">W3C broken links</a></li>
<li><a title="Web Page Analyzer" href="http://websiteoptimization.com/services/analyze/" target="_blank">Web Page Analyzer</a></li>
</ul>
<div id="_mcePaste" class="mcePaste" style="position: absolute; left: -10000px; top: 106px; width: 1px; height: 1px; overflow: hidden;">&lt;table border=&#8221;0&#8243; cellspacing=&#8221;0&#8243; cellpadding=&#8221;0&#8243;  width=&#8221;227&#8243;&gt;&lt;col width=&#8221;146&#8243;&gt;&lt;/col&gt; &lt;col  width=&#8221;81&#8243;&gt;&lt;/col&gt; &lt;tbody&gt; &lt;tr height=&#8221;20&#8243;&gt; &lt;td width=&#8221;146&#8243; height=&#8221;20&#8243;&gt;HTML errors&lt;/td&gt; &lt;td width=&#8221;81&#8243; align=&#8221;right&#8221;&gt;30%&lt;/td&gt; &lt;/tr&gt; &lt;tr height=&#8221;20&#8243;&gt; &lt;td height=&#8221;20&#8243;&gt;HTML warnings&lt;/td&gt; &lt;td align=&#8221;right&#8221;&gt;15%&lt;/td&gt; &lt;/tr&gt; &lt;tr height=&#8221;20&#8243;&gt; &lt;td height=&#8221;20&#8243;&gt;CSS errors&lt;/td&gt; &lt;td align=&#8221;right&#8221;&gt;25%&lt;/td&gt; &lt;/tr&gt; &lt;tr height=&#8221;20&#8243;&gt; &lt;td height=&#8221;20&#8243;&gt;CSS warnings&lt;/td&gt; &lt;td align=&#8221;right&#8221;&gt;10%&lt;/td&gt; &lt;/tr&gt; &lt;tr height=&#8221;20&#8243;&gt; &lt;td height=&#8221;20&#8243;&gt;Broken links&lt;/td&gt; &lt;td align=&#8221;right&#8221;&gt;10%&lt;/td&gt; &lt;/tr&gt; &lt;tr height=&#8221;20&#8243;&gt; &lt;td height=&#8221;20&#8243;&gt;Page loaading time (s)&lt;/td&gt; &lt;td align=&#8221;right&#8221;&gt;10%&lt;/td&gt; &lt;/tr&gt; &lt;/tbody&gt; &lt;/table&gt;</div>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://blog.monogram.sk/miklosik/komparacia-validity-webstranok-mobilnych-operatorov-v-sr/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>6</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Pre ktoré mobilné platformy vyvíjať aplikácie</title>
		<link>http://blog.monogram.sk/miklosik/pre-ktore-mobilne-platformy-vyvijat-aplikacie/</link>
		<comments>http://blog.monogram.sk/miklosik/pre-ktore-mobilne-platformy-vyvijat-aplikacie/#comments</comments>
		<pubDate>Tue, 01 Mar 2011 08:39:29 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Andrej Miklošík</dc:creator>
				<category><![CDATA[Digitálne publikovanie]]></category>
		<category><![CDATA[Mobilný marketing]]></category>
		<category><![CDATA[android]]></category>
		<category><![CDATA[apple]]></category>
		<category><![CDATA[google]]></category>
		<category><![CDATA[ipad]]></category>
		<category><![CDATA[iphone]]></category>
		<category><![CDATA[mobilné aplikácie]]></category>
		<category><![CDATA[mobilné zariadenia]]></category>
		<category><![CDATA[symbian]]></category>
		<category><![CDATA[vývoj mobilných aplikácií]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.monogram.sk/miklosik/?p=48</guid>
		<description><![CDATA[Prostredie mobilných zariadení je mimoriadne turbulentné už niekoľko rokov. Výrobcovia operačných systémov, samotných zariadení aj aplikácií pre ne súťažia v tom, ktorá platforma sa stane lídrom v celosvetovom meradle. Súboj operačných systémov a platforiem mení lídra prakticky každý rok, príkladom je obrovský skok platformy Google Android v porovnaní štvrtých kvartálov rokov 2010 a 2009. Voľba [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Prostredie mobilných zariadení je mimoriadne turbulentné už niekoľko rokov. Výrobcovia operačných systémov, samotných zariadení aj aplikácií pre ne súťažia v tom, ktorá platforma sa stane lídrom v celosvetovom meradle. Súboj operačných systémov a platforiem mení lídra prakticky každý rok, príkladom je obrovský skok platformy Google Android v porovnaní štvrtých kvartálov rokov 2010 a 2009.</p>
<h3>Voľba platformy je prvým krokom pred vývojom aplikácie</h3>
<p>Sledovať vývoj na tomto trhu je pre spoločnosti, ktoré by chceli mať svoje produkty alebo riešenia použiteľné na týchto platformách, mimoriadne dôležité. Základným pravidlom totiž je, že pre každú z týchto platforiem je potrebné vyvíjať aplikácie inak a nie je možné vyrobiť jednu aplikáciu, ktorá bude použiteľná na všetkých zariadeniach, resp. by mohla prejsť len malým &#8220;reskinom&#8221;. Jednotlivé platformy majú navyše rôzne obmedzenia, ktoré vyplývajú z podstaty použitého operačného systému, ako aj konkrétneho hardvéru, teda zariadenia, ktoré ho používa. Keď sa napríklad pozrieme na iOS od Apple, sú preň momentálne k dispozícii dve zariadenia. Každé má iné rozlíšenie obrazovky a niekoľko fines, výhodou však je, že majú mnoho spoločných charakteristík. Pre iPhone a iPad je tak možné vyvíjať aplikácie jednoduchšie a je možné už hotovú aplikáciu prispôsobiť relatívne rýchlo aj pre druhú platformu. Závisí to však od druhu aplikácie. Ak je napríklad totiž aplikácia prispôsobená pre iPad najmä svojím layoutom, ak ju chceme následne použiť na iPade, je potrebné okrem niekoľkých úprav v kóde zmeniť kompletne aj layout aplikácie a naň nadväzujúce funkcionality. Najmä na začiatku predaja iPadov bol trend opačný, t.j. už hotové aplikácie pre iPhone sa masívne prerábali (a stále prerábajú) tak, aby boli spustiteľné na iPade. iPad je s aplikáciami pre iPhone spätne kompatibilný, je však určite lepšie, ak sa aplikácia prispôsobí a nie je tak len zväčšeninou pôvodnej aplikácie.</p>
<h3>Uvedenie iPad na trh dopadlo nad očakávania</h3>
<p>iPad zažil v poslednom období neobyčajný boom predajnosti a stal sa vedúcou platformou na trhu malých prenosných tabletov. Jeho predaj odštartoval v apríli 2010 v USA obrovským úspechom &#8211; za prvý mesiac sa predalo 1 milión iPadov, za prvých 80 dní vzrástol počet predaných zariadení na 3 milióny. Postupne je iPad uvádzaný na ďalšie trhy, napr.</p>
<ul>
<li>Čína &#8211; september 2010,</li>
<li>12 krajín &#8211; Česká republika, Maďarsko, Poľsko Rusko&#8230;Malajzia &#8211; november 2010,</li>
<li>India &#8211; február 2011.</li>
</ul>
<p>V Českej republike, čo je nám najbližší trh, láme predajnosť iPad takisto rekordy. Za mesiac jeho predaja sa podiel prístupov na webové stránky takmer zdvojnásobil. Trend ukazuje, že za niekoľko mesiacov by mal iPad v podiele prístupov na web prekonať iPhone.</p>
<h3>Google Android &#8211; jednoznačne najdynamickejšia platforma</h3>
<p>Podľa posledných dostupných štatistík predajnosti, ktoré publikovala spoločnosť Canalys, najväčší rast zaznamenala platforma Google Android, ktorej sa podarilo za jeden rok zvýšiť podiel na trhu z 8,7 % na neuveriteľných 32,9 %. Apple však zaznamenal takisto závratný rast, keď svoj predaj smarthphonov takmer zdvojnásobil. Na rast podielu na trhu mu to však nestačilo. Kompletné údaje zobrazuje nasledujúca tabuľka.</p>
<p><strong>Tabuľka č.1</strong> Podiel predaja mobilných zariadení podľa výrobcu operačného systému</p>

<table id="wp-table-reloaded-id-6-no-1" class="wp-table-reloaded wp-table-reloaded-id-6">
<thead>
	<tr class="row-1 odd">
		<th class="column-1">Výrobca  OS</th><th class="column-2">4Q 2010 (mil. ks)</th><th class="column-3">Podiel na trhu   (%)</th><th class="column-4">4Q 2009 (mil. ks)</th><th class="column-5">Podiel na trhu   (%)</th><th class="column-6">Medziročný   rozdiel (%)</th>
	</tr>
</thead>
<tbody class="row-hover">
	<tr class="row-2 even">
		<td class="column-1">Google</td><td class="column-2">33.3</td><td class="column-3">32.9</td><td class="column-4">4.7</td><td class="column-5">8.7</td><td class="column-6">615.1</td>
	</tr>
	<tr class="row-3 odd">
		<td class="column-1">Nokia</td><td class="column-2">31</td><td class="column-3">30.6</td><td class="column-4">23.9</td><td class="column-5">44.4</td><td class="column-6">30</td>
	</tr>
	<tr class="row-4 even">
		<td class="column-1">Apple</td><td class="column-2">16.2</td><td class="column-3">16</td><td class="column-4">8.7</td><td class="column-5">16.3</td><td class="column-6">85.9</td>
	</tr>
	<tr class="row-5 odd">
		<td class="column-1">RIM</td><td class="column-2">14.6</td><td class="column-3">14.4</td><td class="column-4">10.7</td><td class="column-5">20</td><td class="column-6">36</td>
	</tr>
	<tr class="row-6 even">
		<td class="column-1">Microsoft</td><td class="column-2">3.1</td><td class="column-3">3.1</td><td class="column-4">3.9</td><td class="column-5">7.2</td><td class="column-6">-20.3</td>
	</tr>
	<tr class="row-7 odd">
		<td class="column-1">Ostatní</td><td class="column-2">3</td><td class="column-3">2.9</td><td class="column-4">1.8</td><td class="column-5">3.4</td><td class="column-6">64.8</td>
	</tr>
	<tr class="row-8 even">
		<td class="column-1">Celkovo</td><td class="column-2">101.2</td><td class="column-3">100</td><td class="column-4">53.7</td><td class="column-5">100</td><td class="column-6">88.6</td>
	</tr>
</tbody>
</table>

<p>Spracované podľa: http://www.canalys.com/pr/2011/r2011013.html</p>
<p>Ako vidno z údajov, jednoznačným lídrom v raste podielu na trhu je momentálne Android. Rast predaja zariadení s týmto OS dosiahol v porovnaní 4Q 2010 s 4Q2009 viac ako 600 %. Vďaka tomuto výsledku si ďalší TOP traja hráči na trhu, napriek pomerne výrazným rastom predaja zariadení, nedokázali podiel na trhu posilniť. Apple si podiel udržal, keďže predal takmer dvakrát viac zariadení ako v predch. kvartáli, NOKIA a RIM (BlackBerry) však vďaka tomu zaznamenali zníženie podielu na trhu.</p>
<h3>Pre ktorú platformu sa rozhodnúť?</h3>
<p>Firma, ktorá uvažuje o príprave mobilných aplikácií, by sa vo svetle vyššie uvedených informácií mala rozhodnúť na základe týchto faktorov. Je potrebné ich zvážiť, prípadne použiť vyváženie váhami podľa ich dôležitosti a zostaviť si tak poradie preferovaných platforiem. Následne je rozhodnutie asi najviac závislé na rozpočte, ktoré pre tieto aplikácie môže vyčleniť. Zrekapitulujeme preto kritériá:</p>
<ul>
<li>potenciál jednotlivých platforiem podľa aktuálneho vývoja na trhu,</li>
<li>penetrácia platformy medzi cieľovým publikom pre aplikácie,</li>
<li>realizovateľnosť obchodného modelu &#8211; možnosť získať z využívania aplikácie príjmy a tak vypočítať ROI,</li>
<li>náklady na vývoj aplikácií (je možné prispôsobiť už hotovú aplikáciu na iné zariadenie? koľko rôznych zariadení je na trhu na tejto platforme? je potrebné vyvinúť aplikáciu zvlášť pre každé zariadenie alebo nie?&#8230;.)</li>
<li>time to market &#8211; rýchlosť vyvinutia aplikácie, inovátorské vodcovstvo v danom segmente,</li>
<li>imidž platformy, atď.</li>
</ul>
<p>Takéto rozhodnutie robia aj vývojári softvéru, ktorí majú možnosť rozhodnúť sa, či pokryjú kompletné portfólio všetkých zariadení, alebo sa sústredia na konkrétne platformy, ktoré majú podľa nich najväčší potenciál. Pokryť všetky zariadenia je možné najmä v prípade, že ide o výrobcu úzko špecifického softvéru, častokrát jedného alebo niekoľkých produktov. Ak ide o firmy, ktoré sa špecializujú na dodávku programovacích služieb a aplikácií, zväčša je potrebné koncentrovať sa len na vybrané OS. Napríklad <a title="MONOGRAM Interactive - vývoj aplikácií pre mobilné zariadenia" href="http://www.monograminteractive.com/" target="_blank">MONOGRAM</a> sa rozhodol vyvíjať aplikácie pre operačné systémy Google Android, Apple iOS a BlackBerry OS, ktoré majú spomedzi dostupných OS dostatočnú penetráciu a potenciál rastu.</p>
<h3>Súvisiace informácie</h3>
<p><a title="Predaj iPadu po launchi v apríli 2010" href="http://www.ipadinsider.com/tag/ipad-sales-figures/" target="_blank">Predaj iPadu v prvých mesiacoch</a><br />
<a title="Predaj iPadu podľa teritórií - analýza" href="http://www.onlinemarketing-trends.com/2011/01/ipad-sales-data-by-us-states-statistics.html" target="_blank">Analýza predajnosti iPad podľa teritórií</a><br />
<a title="Prístupy z mobilných zariadení na webové stránky v ČR" href="http://www.jablickari.cz/toolbar/16496" target="_blank">Prístupy na web z jednotlivých mobilných zariadení v ČR</a><a title="Predaj zariadení na jednotlivých platformách" href="http://www.canalys.com/pr/2011/r2011013.html" target="_blank"><br />
Štatistiky predaja zariadení na mobilných platformách 4Q2010</a></p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://blog.monogram.sk/miklosik/pre-ktore-mobilne-platformy-vyvijat-aplikacie/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
		<item>
		<title>Systémy publikovana obsahu na digitálne platformy</title>
		<link>http://blog.monogram.sk/miklosik/systemy-publikovana-obsahu-na-digitalne-platformy/</link>
		<comments>http://blog.monogram.sk/miklosik/systemy-publikovana-obsahu-na-digitalne-platformy/#comments</comments>
		<pubDate>Mon, 28 Feb 2011 09:44:59 +0000</pubDate>
		<dc:creator>Andrej Miklošík</dc:creator>
				<category><![CDATA[Digitálne publikovanie]]></category>
		<category><![CDATA[Mobilný marketing]]></category>
		<category><![CDATA[digitálne platformy]]></category>
		<category><![CDATA[mobilné zariadenia]]></category>
		<category><![CDATA[multimédiá]]></category>
		<category><![CDATA[publikovanie obsahu]]></category>
		<category><![CDATA[vydavateľské domy]]></category>

		<guid isPermaLink="false">http://blog.monogram.sk/miklosik/?p=21</guid>
		<description><![CDATA[S rozvojom nových platforiem a médií prichádza pre vydavateľské domy nová výzva. Veľké vydavateľstvá si za roky pôsobenia na trhu vybudovali systémy a procesy na to, aby dokázali čo najflexibilnejšie skĺbiť obsahové a časové požiadavky na jednotlivé články aj finálny výstup &#8211; časopis, noviny a pod. tak, aby bolo možné stihnúť deadline a zároveň do [...]]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>S rozvojom nových platforiem a médií prichádza pre vydavateľské domy nová výzva. Veľké vydavateľstvá si za roky pôsobenia na trhu vybudovali systémy a procesy na to, aby dokázali čo najflexibilnejšie skĺbiť obsahové a časové požiadavky na jednotlivé články aj finálny výstup &#8211; časopis, noviny a pod. tak, aby bolo možné stihnúť deadline a zároveň do istej miery zohľadniť najnovšie aktuálne informácie o publikovanej téme.</p>
<h3><strong>Systémy používané vo vydavateľských domoch</strong></h3>
<p>Aktuálne je takmer vo všetkých vydavateľstvách vo svete rovnaká, alebo veľmi podobná situácia. Vydavateľstvá sa naučili publikovať v printových médiách a majú pre toto publikovania implementované systémy na zalomenie finálneho obsahu do printu &#8211; DTP (DeskTop Publishing) &#8211; <a title="Adobe DeskTop Publishiing " href="http://www.adobe.com/products/indesign/" target="_blank">Adobe In Design</a>, <a title="Quark XPress DTP v.8" href="http://8.quark.com/" target="_blank">QuarkXPress,</a> <a title="Corel Ventura 10" href="http://www.corel.com/servlet/Satellite/us/en/Product/1152105061811#tabview=tab0" target="_blank">Corel Ventura</a>, <a title="Serif PagePLus DTP" href="http://www.serif.com/pageplus/?SPMC=SERAFFCJ001" target="_blank">Serif PagePlus </a>a pod.). Aj napriek tomu, že vydávané tituly majú úspech, sú dlhoročne vydávané a môžu byť na graficky mimoriadne vysokej úrovni, procesy pri príprave obsahu na publikovanie v týchto médiách nie sú v súlade s aktuálnymi požiadavkami, ako sú:</p>
<ul>
<li>automatizácia procesu,</li>
<li>dôraz na opakované použitie pripraveného obsahu,</li>
<li>podpora viacstupňového schvaľovania,</li>
<li>podpora tímovej práce na báze rolí,</li>
<li>jednotné procesy pre publikovanie na rôznych platformách.</li>
</ul>
<p>Vydavateľstvá a redakcie používajú na zalomenie obsahu do printu častokrát staršie verzie DTP softvérov. Dôvodom sú finančné nároky na upgrade, používaná hardvérová infraštruktúra a niekedy aj požiadavka na reštrukturalizáciu redakcie a používaných procesov.  Tieto verzie neobsahujú subsystémy a funkcie, ktoré by dokázali pokryť vyššie uvedené požiadavky. Redakcia tak napriek tomu, že vytvára aj obsah pre webové prostredie, nepoužíva sofistikované systémy, ktoré by podporovali organizáciu, tvorbu, ukladanie, triedenie a publikovanie pripraveného obsahu.</p>
<p>Redaktori pripravujú obsah, ktorý následne zasielajú editorovi, ten sa rediguje a následne umiestni na pridelenú pozíciu v časopise, resp. uverejní na webe. Celý tento proces sa deje bez použitia sofistikovaných systémov, resp. s použitím niekoľkých fragmentovaných subsystémov. Neexistuje tak pridaná hodnota, ktorú by vydavateľstvo mohlo efektívne využiť tým, že má kvalifikovaný tím redaktorov a dokáže tak pripraviť atraktívny obsah aj pre nové platformy (<a title="Viac o problematike procesov pri príprave a publikovaní obsahu" href="http://blog.monogram.sk/miklosik/trendom-v-publikovani-je-optimalizacia-procesov/" target="_self">viac o workflow pri príprave obsahu v článku Trendom v publikovaní je optimalizácia procesov</a>).</p>
<h3><strong>Pokrytie procesu publikovania na všetky platformy</strong></h3>
<p>Veľké vydavateľstvá stoja momentálne pred otázkou, ako túto pridanú hodnotu vytvoriť a čo najlepšie zobchodovať obsah, ktorý už majú vytvorený, na ďalších platformách. Konkrétne ide najmä o tieto médiá / platformy:</p>
<ul>
<li>webové stránky periodík,</li>
<li>blogy,</li>
<li>PR články resp. tematické články v iných médiách,</li>
<li>tablety &#8211; iPad, tablety s OS Android, Windows, BlackBerry Table OS a ďalšie</li>
<li>mobilné platformy &#8211; mobily, iPhone smartphones s OS Android, Windows Mobile, BlackBerry a ďalšie.</li>
</ul>
<p>Každé z týchto médií má svoje špecifiká a zaujímavé cieľové publikum. Na webové stránky portálu vydavateľstva je častokrát publikovaný obsah totožný s obsahom v printe. Vzhľadom na dôraz na aktuálnosť webového obsahu je tento obsah nedostatočne aktuálny. Navyše, web ponúka väčší priestor na rozsah článku, ako aj jeho multimediálny rozmer. Články z printu by tak mali byť doplnené, rozšírené, mali by použiť obsah, ktorý sa do printu nezmestil, mali by byť aktualizované o najnovšie údaje, ktoré vznikli po odoslaní článku do printu, a tak uverejnené na webe. Blog posty sú priestorom na to, aby jednotliví autori ďalej rozšírili alebo zatraktívnili webový obsah. Obsah na blogu vykazuje väčšiu mieru subjektivity, a tak je ho vhodné doplniť o postoje autora, pozície, popis procesu, ako obsah vznikal a pod. Ďalšie platformy &#8211; tablety, mobilné zariadenia, zase vykazujú celý rad špecifík, ako sú:</p>
<ul>
<li>rôzne operačné systémy vyžadujú iný postup pri programovaní a sprístupnení aplikácií</li>
<li>obmedzenia podporovaných technológií (napríklad bez podpory FLASH),</li>
<li>obmedzenia rýchlosti procesora a generovania animácií,</li>
<li>veľkosť a rozlíšenie obrazovky,</li>
<li>ovládanie aplikácií (trackball, touch panel a pod.).</li>
</ul>
<p>Vo všetkých prípadoch platí, že proces publikovania na tieto platformy by mal byť automatizovaný. Publikačný systém by mal tak fungovať na základe nasledovného workflow. Jednotný proces prípravy obsahu má byť nastavený a použitý od začiatku až do okamihu, keď sa daný obsah publikuje na zvolené médium.</p>
<p><strong>Obrázok 1</strong> Unifikovaný publikačný proces pre všetky platformy</p>
<div class="wp-caption alignnone" style="width: 609px"><img title="Jednotný proces tvorby a prípravy obsahu" src="http://clients2011.monogram.sk/images/Proces digital publishingu.jpg" alt="Jednotný proces tvorby a prípravy obsahu" width="599" height="229" /><p class="wp-caption-text">Jednotný proces tvorby a prípravy obsahu</p></div>
<p>Základom pre použitie tohto systému je:</p>
<ul>
<li> uvedomenie si odlišných požiadaviek používateľov jednotlivých platforiem na obsah a formu jeho zobrazenia,</li>
<li>využitie natívnych foriem prezentácie obsahu na jednotlivých platformách,</li>
<li>disponibilita systémom, ktorý umožní jednotné centralizované publikovanie obsahu,</li>
<li>redakčné kapacity a znalosti prípravy takéhoto obsahu.</li>
</ul>
<h3><strong>Jednotný systém podporujúci digitálne publikovanie</strong></h3>
<p>Systém, ktorý spĺňa nároky opísané vyššie, musí poskytovať jednotné prostredie pre prípravu obsahu na všetky platformy, pokrytie všetkých vstupov, výstupov, ich vzájomné prepojenie a pracovných pozícií, ktoré s ním prichádzajú do kontaktu. Systém digitálnej knižnice je takýmto riešením. Umožňuje agregovať obsah vytváraný na rôznych miestach (redakčný obsah, agentúrne spravodajstvo, user generated content, obsah z printových vydaní), jeho následné doplnenie a znovu použitie v potrebnej forme na ďalších platformách. Príkladom takéhoto univerzálneho systému je <a title="Viac informácií o systéme CoverPage pre Digital Publishing " href="http://www.coverpageapp.com/" target="_blank">CoverPage</a>, ktorý podporuje všetky procesy a požiadavky.</p>
<p><strong>Obrázok 2</strong> Centralizovaný systém distribúcie obsahu</p>
<div class="wp-caption alignnone" style="width: 613px"><img class="      " style="vertical-align: middle;" title="Systémy pre integráciu publikovania v tradičných médiách a na digitálnych platformách" src="http://clients2011.monogram.sk/images/Integrovany system pre publikovanie v printe a na novych platformach.jpg" alt="Systémy pre integráciu publikovania v tradičných médiách a na digitálnych platformách" width="603" height="340" /><p class="wp-caption-text">Systémy pre integráciu publikovania v tradičných médiách a na digitálnych platformách</p></div>
<p>Použitím tohto systému je možné obslúžiť celý publikačný redakčný proces. Zároveň je potrebné, aby takýto systém bol prepojiteľný s inými systémami, ktoré sa koncentrujú na určitú oblasť publikovania. Ako príklad je možné uviesť printové CMS, teda systém správy a manažmentu obsahu pre tlačené vydania. Príkladom tejto platformy, na ktorej fungujú viaceré veľké slovenské, české aj európske vydavateľstvá, je <a title="Woodwing Publishing" href="http://www.woodwing.com/en/enterprise-publishing-system" target="_blank">Woodwing CMS</a>. Mnohé redakcie ho majú zavedený a z historických dôvodov ako aj udržania realizovanej investície ho nie je vhodné, resp. nechcú meniť. Preto musia moderné univerzálne systémy pre podporu publikačných procesov, podporovať kompletné integrácie týchto systémov a ich zaradenie do procesu a realizovaného workflow.</p>
<h3><strong>Záver</strong></h3>
<p>Modernizácia používaných systémov a procesov je nevyhnutnosť, tejto situácii sa musia vydavateľstvá v relatívne krátkom čase prispôsobiť. Závisí od toho ich budúcnosť, a to nielen rast a zvýšenie pozície na trhu a na nových segmentoch, ale aj samotné prežitie, keďže tradičné formy publikovania budú naďalej na pomalom ústupe.</p>
<p>&nbsp;</p>
]]></content:encoded>
			<wfw:commentRss>http://blog.monogram.sk/miklosik/systemy-publikovana-obsahu-na-digitalne-platformy/feed/</wfw:commentRss>
		<slash:comments>0</slash:comments>
		</item>
	</channel>
</rss>

