Blade 400 3D
Január 11, 2010 – 15:22
E-Flite Blade 400 3D
Zastrájal som sa už skôr, ale čas som si našiel až teraz, mojou v poradí treťou RC helikoptérou je Blade 400 3D tiež od e-flite. Je to jednorotorová elektrická helikoptéra s premenlivým sklonom listov hlavného aj zadného rotora a ako napovedá názov, priemer rotorového disku je 80 cm.
Na rozdiel od mojich predchádzajúcich vrtuľníkov, tento stroj sa dá považovať za plne funkčný RC model helikoptéry, pretože princíp jeho fungovania a ovládania je rovnaký ako pri skutočných vrtuľníkoch – teda jeden motor poháňajúci aj hlavný aj zadný rotor a riadenie ťahu týchto rotorov pomocou zmeny uhlu nábehu listov rotorov.
Tento vrtuľník je určený na 3D akrobaciu a teda má oproti normálnej helikoptére väčšie možnosti manévrovania. Konkrétne:
- má symetrické listy rotora – toto znamená, že je prierez listu symetrický podľa x-ovej osi a keď je uhol nábehu nastavený na 0°, listy negenerujú žiaden ťah. Symetrické listy sú menej účinné ako normálne asymetrické listy, ale majú aj niekoľko výhod: väčšia stabilita vo vetre, dokážu generovať rovnaký ťah oboma smermi
- proporčne silnejší motor
- listy hlavného (ale aj zadného) rotora sa môžu vychyľovať do oboch smerov rovnako – teda keď sú listy symetrické (čo sú), vrtuľník môže generovať ťah aj smerom “dole”, vďaka čomu môže prudko klesať, ale napríklad aj letieť dolu hlavou
- rýchlejšie manévrovanie
Otázkou potom ostáva, prečo som si ako začiatočník vybral práve akrobatickú helikoptéru. No a odpoveď je jednoduchá, Blade 400 3D som si vybral preto, lebo:
- distribuuje sa kompletne zložený a správne nastavený (určite by som si zpočiatku netrúfol zmontovať ho sám a hlavne doň vybrať vhodné servá, gyro a spol.)
- je k nemu dodávané dosť dobré diaľkové ovládanie – Spektrum DX6i
- sú naň celkovo dobré ohlasy
Simulátor
Po helikoptéru som si šiel do kamenného obchodu, predavač mi poradil, že by som sa ešte pred lietaním s touto helikoptérou mal naučiť ju ovládať na simulátore, čo mi znelo ako dobrý nápad a k môjmu nákupu som pridal ešte aj odporúčaný Phoenix RC simulátor, a nemôžem si ho vynachváliť, tento simulátor ma posunul o hodný kus vpred a to všetko bez nutnosti opravovať zničené modely 
Phoenix RC je počítačový simulátor leteckých modelov na diaľkové ovládanie. Ako vstupné zariadenie sa používa priamo Váš ovládač (čo je veľká výhoda, pretože aj v skutočnosti budete model riadiť tým istým ovládačom), prepojený s počítačom pomocou dodávaného kusu hardware-u. O kompatibilite ovládačov som toho moc nezisťoval, keďže ma predavač uistil, že s už mojim DX6i tento simulátor kompatibilný je.
Tento simulátor je veľmi realistický a popri možnostiach výberu z veľkého radu lietadiel a vrtuľníkov si môžete zalietať dokonca aj s vetroňmi, hydroplánmi, vírnikom či shiftRotorom (turbovrtuľové lietadlo s premenlivým smerom ťahu motorov). A medzi modelmi je aj môj Blade 400 3D 
. Navyše sú k tomuto simulátoru zadarmo dostupné aktualizácie s novými modelmi a letiskami.
Na výber máte aj z niekoľkých prednastavených nastavení počasia, ktoré si môžete upravovať. A program podporuje aj multiplayer – lietanie s ostatnými majiteľmi Phoenix RC cez internet, kde môžete sledovať, čo dokážu ostatní a učiť sa od nich.
Zozačiatku som rozbíjal nespočet modelov, kým som sa naučil RC helikoptéru dostatočne dobre ovládať. Dôležité nieje iba vedieť, ako helikoptéra reaguje (čo je veľmi náročné dobre simulovať), ale napríklad aj nestrácať orientáciu (teda v každom momente vedieť, v akom smere vrtulník letí, kam je nasmerovaný a čo treba spraviť, aby sa dostal do iného stavu).
Prvý let
Po nejakom čase som sa už odhodlal pre prvý “let”. K tejto príležitosti som si spravil tréningový kríž – 2 meter dlhé paličky, ktoré majú na koncoch napichnuté pingpongové loptičky, sú na seba kolmé a celý kríž je pripevnený k podvozku vrtuľníku. Tento kríž slúži na to, aby sa vrtuľník neprekotil na bok a tým chráni listy rotora, tiež ale pomáha pri tvrdších pristátiach a náraz mierne stlmí.
Vrcholom môjho letu bolo, že som sa zdvihol do výšky 5-10cm a takto nízko nad zemou som levitoval asi 30 sekúnd, ale to bolo presne to, čo som chcel docieliť. Vedel som, že časom sa mi podari s helikoptérou “pristáť” deštrukčným spôsobom, ale tento moment som chcel čo najviac oddialiť .
Po zopár letoch som sa odhodlával na stále vyššie a vyššie lety. Samozrejme sa mi popri tom podarilo poničiť zopár sád listov zadného rotora a aj jednu sadu hlavného rotora, ale to boli očakávané straty.
Zatiaľ posledný let
Stav po poslednom lete
Pri poslednom lete sa mi konečne podarilo helikoptéru poriadne rozbiť. Vtedy som sa vybral spolu s mojím strýkom na jednu lúku. Síce pofukoval vietor, ale to ma (bohužiaľ) neodradilo. Vzlietol som, asi 2 minúty som vzdoroval vetru v oblasti asi 10×10 metrov, potom som sa vybral spraviť kolečko a poryv vetra akurát v momente, keď som ho nepotreboval, zabezpečil, že sa môj model z asi 3metrovej výšky vydal priamo k zemi. A stav po zbežnom narovnávaní (aby sa aspoň zmestil do škatule) môžete vidieť na obrázku vpravo.
Opravy sú teraz v štádiu rozhodovania. Po zrátaní všetkých potrebných náhradných dielov som dospel k číslu 110€, čo by ani nebolo tak príliš veľa (ak vidíte ten obrázok), ale v jednom rakúskom internetovom obchode som našiel, že predávajú zmontovaný Blade 400 3D bez elektroniky za 116€ a ešte som sa nerozhodol, či budem opravovať starý alebo iba premontujem elektroniku do nového.
Do opravy som sa nepustil aj preto, lebo som v tom čase montoval môj najnovší vrtuľník, ale o tom až nabudúce.
