Blade 400 3D

Január 11, 2010 – 15:22
E-Flite Blade 400 3D

E-Flite Blade 400 3D

Zastrájal som sa už skôr, ale čas som si našiel až teraz, mojou v poradí treťou RC helikoptérou je Blade 400 3D tiež od e-flite. Je to jednorotorová elektrická helikoptéra s premenlivým sklonom listov hlavného aj zadného rotora a ako napovedá názov, priemer rotorového disku je 80 cm.

Na rozdiel od mojich predchádzajúcich vrtuľníkov, tento stroj sa dá považovať za plne funkčný RC model helikoptéry, pretože princíp jeho fungovania a ovládania je rovnaký ako pri skutočných vrtuľníkoch – teda jeden motor poháňajúci aj hlavný aj zadný rotor a riadenie ťahu týchto rotorov pomocou zmeny uhlu nábehu listov rotorov.

Tento vrtuľník je určený na 3D akrobaciu a teda má oproti normálnej helikoptére väčšie možnosti manévrovania. Konkrétne:

  • má symetrické listy rotora – toto znamená, že je prierez listu symetrický podľa x-ovej osi a keď je uhol nábehu nastavený na 0°, listy negenerujú žiaden ťah. Symetrické listy sú menej účinné ako normálne asymetrické listy, ale majú aj niekoľko výhod: väčšia stabilita vo vetre, dokážu generovať rovnaký ťah oboma smermi
  • proporčne silnejší motor
  • listy hlavného (ale aj zadného) rotora sa môžu vychyľovať do oboch smerov rovnako – teda keď sú listy symetrické (čo sú), vrtuľník môže generovať ťah aj smerom “dole”, vďaka čomu môže prudko klesať, ale napríklad aj letieť dolu hlavou
  • rýchlejšie manévrovanie

Otázkou potom ostáva, prečo som si ako začiatočník vybral práve akrobatickú helikoptéru. No a odpoveď je jednoduchá, Blade 400 3D som si vybral preto, lebo:

  • distribuuje sa kompletne zložený a správne nastavený (určite by som si zpočiatku netrúfol zmontovať ho sám a hlavne doň vybrať vhodné servá, gyro a spol.)
  • je k nemu dodávané dosť dobré diaľkové ovládanie – Spektrum DX6i
  • sú naň celkovo dobré ohlasy

Simulátor

Po helikoptéru som si šiel do kamenného obchodu, predavač mi poradil, že by som sa ešte pred lietaním s touto helikoptérou mal naučiť ju ovládať na simulátore, čo mi znelo ako dobrý nápad a k môjmu nákupu som pridal ešte aj odporúčaný Phoenix RC simulátor, a nemôžem si ho vynachváliť, tento simulátor ma posunul o hodný kus vpred a to všetko bez nutnosti opravovať zničené modely :-)

Phoenix RC je počítačový simulátor leteckých modelov na diaľkové ovládanie. Ako vstupné zariadenie sa používa priamo Váš ovládač (čo je veľká výhoda, pretože aj v skutočnosti budete model riadiť tým istým ovládačom), prepojený s počítačom pomocou dodávaného kusu hardware-u. O kompatibilite ovládačov som toho moc nezisťoval, keďže ma predavač uistil, že s už mojim DX6i tento simulátor kompatibilný je.

Tento simulátor je veľmi realistický a popri možnostiach výberu z veľkého radu lietadiel a vrtuľníkov si môžete zalietať dokonca aj s vetroňmi, hydroplánmi, vírnikom či shiftRotorom (turbovrtuľové lietadlo s premenlivým smerom ťahu motorov). A medzi modelmi je aj môj Blade 400 3D ;-) . Navyše sú k tomuto simulátoru zadarmo dostupné aktualizácie s novými modelmi a letiskami.

Na výber máte aj z niekoľkých prednastavených nastavení počasia, ktoré si môžete upravovať. A program podporuje aj multiplayer – lietanie s ostatnými majiteľmi Phoenix RC cez internet, kde môžete sledovať, čo dokážu ostatní a učiť sa od nich.

Zozačiatku som rozbíjal nespočet modelov, kým som sa naučil RC helikoptéru dostatočne dobre ovládať. Dôležité nieje iba vedieť, ako helikoptéra reaguje (čo je veľmi náročné dobre simulovať), ale napríklad aj nestrácať orientáciu (teda v každom momente vedieť, v akom smere vrtulník letí, kam je nasmerovaný a čo treba spraviť, aby sa dostal do iného stavu).

Prvý let

Po nejakom čase som sa už odhodlal pre prvý “let”. K tejto príležitosti som si spravil tréningový kríž – 2 meter dlhé paličky, ktoré majú na koncoch napichnuté pingpongové loptičky, sú na seba kolmé a celý kríž je pripevnený k podvozku vrtuľníku. Tento kríž slúži na to, aby sa vrtuľník neprekotil na bok a tým chráni listy rotora, tiež ale pomáha pri tvrdších pristátiach a náraz mierne stlmí.

Vrcholom môjho letu bolo, že som sa zdvihol do výšky 5-10cm a takto nízko nad zemou som levitoval asi 30 sekúnd, ale to bolo presne to, čo som chcel docieliť. Vedel som, že časom sa mi podari s helikoptérou “pristáť” deštrukčným spôsobom, ale tento moment som chcel čo najviac oddialiť :-) .

Po zopár letoch som sa odhodlával na stále vyššie a vyššie lety. Samozrejme sa mi popri tom podarilo poničiť zopár sád listov zadného rotora a aj jednu sadu hlavného rotora, ale to boli očakávané straty.

Zatiaľ posledný let

Stav po poslednom lete

Stav po poslednom lete

Pri poslednom lete sa mi konečne podarilo helikoptéru poriadne rozbiť. Vtedy som sa vybral spolu s mojím strýkom na jednu lúku. Síce pofukoval vietor, ale to ma (bohužiaľ) neodradilo. Vzlietol som, asi 2 minúty som vzdoroval vetru v oblasti asi 10×10 metrov, potom som sa vybral spraviť kolečko a poryv vetra akurát v momente, keď som ho nepotreboval, zabezpečil, že sa môj model z asi 3metrovej výšky vydal priamo k zemi. A stav po zbežnom narovnávaní (aby sa aspoň zmestil do škatule) môžete vidieť na obrázku vpravo.

Opravy sú teraz v štádiu rozhodovania. Po zrátaní všetkých potrebných náhradných dielov som dospel k číslu 110€, čo by ani nebolo tak príliš veľa (ak vidíte ten obrázok), ale v jednom rakúskom internetovom obchode som našiel, že predávajú zmontovaný Blade 400 3D bez elektroniky za 116€ a ešte som sa nerozhodol, či budem opravovať starý alebo iba premontujem elektroniku do nového.

Do opravy som sa nepustil aj preto, lebo som v tom čase montoval môj najnovší vrtuľník, ale o tom až nabudúce.

Všade samé helikoptéry

November 21, 2009 – 17:09

Pôvodne som chcel iba napísať blogpost o tom, že sa zo mňa stal nerd do RC helikoptér a že už mám popri Blade CX3ke a Blade mSR už ďaľšie 2, ale to je iba časť informácií, ktoré by som chcel podať. Nakoniec píšem o tom, ako tieto hračky pre dospelých fungujú a prečo mi určite nestačia iba dve :-)

Najzákladnejšie delenie diaľkovo ovládaných helikoptér je založené na veľkosti, od nej sa odvíja veľa ďaľších možností a vlastností.

Najmenšie sú určite  hračky  typu Picoo Z. Jedná sa o veľmi malé (do 20cm) helikoptéry zväčša ovládané pomocou infračerveného diaľkového ovládača, ktorý má iba 2 kanály, jedným sa ovláda ťah hlavného motora a druhým rotor. Nedá veľa námahy zistiť, že na plnohodnotné ovládanie to je trochu málo, chýba možnosť ovládať pohyb vpred/vzad a do strán. Preto majú takéto helikoptéry ťažšiu prednú časť a konštantne idú vpred. Keďže majú iba do 10 gramov, nieje v nich žiadnej elektroniky naviac a ťah hlavného motora musíte vyrovnávať manuálnym ovládaním rotora.

Väčšími sú typicky koaxiálne ešte-stále-hračky ako napríklad Blade CX3. Tieto sa ovládajú už štvorkanálovým rádiovým diaľkovým ovládaním, dovoľujúcim meniť veľkosť vztlaku, rotáciu po zvislej osi a pohyb do všetkých štyroch strán. Slovo koaxiálne znamená, že majú dvojicu hlavných “vrtulí”, ktoré majú rovnakú os, sú umiestnené nad sebou a točia sa vzájomne opačne – vďaka tomu navzájom vyrovnávajú svoje odpory a helikoptéra nepotrebuje zadný rotor. Otáčanie do strán je zabezpečené rozdeľovaním rýchlosti otáčania jednotlivých vrtulí a pohyb dopredu/dozadu a do strán je získavaný náklonmi spodnej vrtule.
Tieto helikoptéry už väčšinou majú aj tzv gyro – zariadenie, ktoré zisťuje nežiaducu rotáciu celého vrtuľníka a samo ho vyrovnáva príkazmi zasielanými do ovládača zadného rotora resp v prípade koaxiálnych helikoptér do rozdeľovača energie dodávanej jednotlivým motorom.

Nasledujú jednorotorové mini-helikoptéry. Tieto majú rozmery listov hlavného rotora okolo 40cm a z toho vyplývajúce ďaľšie vlastnosti. V predchádzajúcich typoch helikoptér sa vztlak reguloval rýchlosťou otáčania vrtulí. Ale pri takýchto rozmeroch listov rotora treba už rátať aj s momentom zotrvačnosti listov – teda nieje možné dostatočne rýchlo zvýšiť vztlak zvýšením výkonu motora. Namiesto toho sa na regulovanie vztlaku používa iný trik, a tým je menenie uhlu nábehu listov rotora (v angličtine sa používa výraz collective pitch resp fixed pitch). Uhol nábehu sa dá zmeniť omnoho rýchlejšie ako rýchlosť otáčania hlavného rotora a tým pádom sa dá zabezpečiť dostatočne rýchle menenie vztlaku. Podobný problém nastáva aj na zadnom rotore, lepšie modely ovládajú ťah zadného rotora tiež menením sklonu jeho listov, zadný rotor je potom poháňaný hlavným motorom buď pomocou remeňa alebo hriadele.
Collective pitch sa dá použiť na ďaľší trik, jednoduchým zmenením uhlu nábehu do negatívnych hodnôt získame negatívny vztlak (nieje to korektný názov, ale isto viete, čo tým chcem povedať) a vrtuľník potom nieje ťahaný smerom hore ale tlačený smerom dolu. Toto sa dá využiť napríklad na letenie dolu hlavou alebo iné prvky extrémnej akrobacie.
Dôvodom, prečo dolu hlavou nevedia letieť normálne helikoptéry (okrem toho, že to je šialený nápad :-) ) je ten, že používajú iné listy rotora, ktoré majú prierez podobný prierezu krídla na lietadle a teda generujú stály vztlak aj keď majú uhol nábehu 0°, keď je teda uhol nábehu -10°, helikoptéra je tlačená dolu menšou silou, ako je normálne ťahaná hore pri +10°. Táto sila potom už nestačí na udržanie helikoptéry vo vzduchu. Aby sa ale takéto koniny dali robiť aspoň s helikoptérami na diaľkové ovládanie, používajú symetrické listy (teda ich prierez je symetrický a pri 0° uhle nábehu listov negenerujú žiaden vztlak). Normálne listy majú ale omnoho vyššiu efektivitu ako symetrické a to je dôvod, prečo sav praxi používajú.

No a ďaľšiu kategóriu tvoria helikoptéry s rozmermi listov nad 50cm, tieto majú zpravidla collective-pitch, zadný rotor poháňaný hlavným motorom a až donedávna boli poháňané výhradne spaľovacími alebo turbínovými motormi – v súčasnosti sa ale aj tu presadzujú elektricky poháňané helikoptéry. Pre väčšie rozmery sa ale od mini-helikoptér líšia aj letovými vlastnosťami. Sú stabilnejšie a menej citlivé na poryvy vetra. To je dôvodom, prečo sa v nich dá využívať aj Bellova hlava rotora (ok, o tomto som doteraz nehovoril, iba spomeniem, že mini-helikoptéry používajú bell-hiller mixing a menšie používajú hillerovu hlavu rotora, viac zaujímavejších info tu), ktorá poskytuje rýchlejšie odozvy ovládania.

Hádam som vás týmto krátkym článkom trochu uviedol do tejto zaujímavej témy a aspoň trochu obhájil moju novú závislosť na RC helikoptérach. :-)

Ďaľší prírastok do helikoptérového parku – Blade mSR

Október 29, 2009 – 03:02

Behom posledných 3 týždňov som si doprial hneď 2 nové hračky. Dôvodom k tomu bola moja túha posunúť sa ďalej v oblasti RC helikoptér, začal som študovať ďaľšie zdroje o rozličných typoch helikoptér, o ich fungovaní, od pohonnej jednotky až po listy rotora. Uvedomil som si, že moja cesta musí viesť k jednorotorovým modelom. Hneď v zápätí som narazil na novo uvedenú vychvaľovanú mikrohelikoptéru E-flite mSR, ktorá je síce menšia od môjho Blade CX3, ale je rýchlejšia, agílnejšia a relatívne odolná.

Blade mSR

Po telefonáte do modelárstva som sa uistil, že tento zázrak majú a vybral sa ho kúpiť. Keďže som už mal ovládanie na CX3ku, chcel som si kúpiť verziu Bind-And-Fly (bez ovládača). Žiaľ, v takomto prevedení som mSR našiel iba v jednom českom e-shope, navyše iba o 15€ lacnejšiu (bez dopravy) od Ready-To-Fly verzie v kamennom modelárstve v Bratislave.

Blade mSR má vo výbave jednu veľmi dobrú vec – nabíjačku na jednočlánkové Li-Pol batérie, schopnú nabíjať 4 batérie naraz (v balení nájdete batérie 2), čo znamená, že dokážete zabiť lietaním úplne bez problémov skoro celý deň :-) , túto nabíjačku si nemôžem vynachváliť. Nabíjačka môže byť napájaná buď z adaptéra, alebo aj 4mi C batériami, takže nieste závislí na elektrickej sieti.

Ďaľšiu užitočnú vlastnosť nájdete na ovládači. Ako som spomenul vyššie, mSR je dosť agílna a rýchla. Ovládač (pôsobiaci veľmi jednoducho) má 2 módy, jeden s plným rozsahom ovládania a druhý menej citlivý – vhodný na prvé hodiny s mSR.

Za letu ma veľmi prekvapila stabilita, ak človek pustí ovládač, helikoptéra jednoducho zostane visieť vo vzduchu (samozrejme by v stabilnej polohe mala byť už pred pustením ovládania, inak bude pokračovať svojím smerom) – to sa mi s CX3kou tak ľahko nedarilo, aj keď by mala byť stabilnejšia, keďže je to koaxiálna helikoptéra. Po zopár tvrdších “pristátiach” (do steny, stropu a následne podlahy :-) ) som hneď zistil, že E-flite neklamal ani v ohľade odolnosti. Za to pravdepodobne môže nízka hmotnosť celej helikoptérky (aj s batériou iba 28g). Takže namiesto toho, aby som musel vymieňať dolámané listy rotora, vyrovnávať flybar a opraviť dosku cykliky, stačilo znova zasunúť povystrčenú batériu a mohol som pokúšať šťastie znova.

Doteraz sa mi podarilo pokaziť iba 2 veci – podvozok pri tvrdom pristátí a motor zadného rotora (nevedno kedy). Podvozok som zalepil kvapkou z gluegunu a celý chvost aj s motorom som vymenil za nový (26 sekundová operácia), a to už ten vrtuľník zažil kadejaké krkolomné pády.

S mSR som sa samozrejme prišiel pochváliť aj do práce, kde som inšpiroval hneď dvoch kolegov, ktorí si ešte ten deň zbehli kúpiť vlastné mSR. A aj keď mali s lietaním RC helikoptér prakticky nulové znalosti, základné ovládanie (na 90% úspešné vyhýbanie sa stenám) zvládli veľmi rýchlo a teraz sa vytešujú z novej zábavky. Ja som už vtedy pomýšľal nad ďaľším krokom v oblasti RC vrtuľníkov, a o tom napíšem v ďaľšom poste.

MONOGRAM Code 128 library

Júl 24, 2009 – 19:43

Pri jednom našom projekte som potreboval vedieť generovať čiarové kódy. Voľba formátu kódu padla na Code 128, pre jeho univerzálnosť a vysokú hustotu zapísanej informácie. Tento formát Vám umožňuje zapísať kompletne všetky znaky definované v ASCII, a to aj napriek tomu, že ASCII znakov je 128 a Code 128 má iba 106 znakov a to aj s jeho špeciálnymi znakmi.
Je to možné kvôli tomu, že existujú 3 jeho varianty:

  • 128A – znaky 0×00 – 0×5F
  • 128B – znaky 0×20 – 0×7F
  • 128C – iba číslice ( 0×30 – 0×39 ) – číslice sú ale kódované po dvojiciach, teda v dvojnásobnej hustote

Ako vidíte, znaky zapísateľné týmito variantami niesú disjunktné, napríklad číslice môžete zapísať všetkými troma variantami, veľké znaky abecedy variantou 128A aj 128B. Celý čiarový kód môže byť napísaný v jednej variante, ale môže používať aj viacero variánt na rôzne jeho časti. Medzi variantami sa dá prepínať špeciálnymi znakmi a dokonca medzi 128A a 128B dvoma spôsobmi. Čiarový kód je ľahké dekódovať, o čosi ťažšie ale je ho efektívne zapísať.

A práve absencia podpory varianty 128C v knižnici GenCode 128 ma donútila napísať vlastnú knižnicu schopnú využívať aj 128C variantu a inteligentne používajúcu všetky možnosti štandardu Code 128 za účelom čo najefektívnejšieho zápisu dát.

Knižnica MONOGRAM Code 128 library je šírená pod GNU LGPL, a zdrojové kódy ako aj skompilovanú assembly aj s testovacou aplikáciou môžete sťahovať odtiaľto.

Hľadáme programátorov

Jún 22, 2009 – 12:17

Hľadáme nových členov do našich developerských teamov. Viac info na stránkach monogramu.

Hľadáme C# programátorov

Podpora UniPlatby v MONOGRAM EPayment knižniciach

Jún 22, 2009 – 11:28

Po trochu voľnejšom víkende sa znova pohol vývoj EPayment knižníc a na svete je podpora UniPlatby (v PHP aj C# a aj v EPayment simulátori).

UniPlatba sa líši od ostatných platobných protokolov tým, že v payment requeste sa neuvádza návratová URL. Táto adresa je zadaná obchodníkom priamo banke a platí pre všetky jeho platby. Toto znamená miernu komplikáciu pri epayment simulátore, pretože ten nevie, kam má odpoveď zaslať. Vyriešené to je pridaním ďaľšieho fieldu pri vytváraní payment response-u, do ktorého môžete vpísať URL, na ktorú budete spolu s payment responsom presmerovaní.

Naopak milo ma prekvapilo, že v špecifikácii je priamo napísané, že túto službu môžete  používať aj s účtom v inej slovenskej banke. Posledným milým prekvapením bola rýchlosť, s akou nám z UniCredit Banky odpovedali na naše dotazy.

No a po zapracovaní malých zmien pri validácii odchádzajúcich správ vo všetkých implementáciách už releasneme nové verzie knižníc aj s podporou UniPlatby. Toto nastane pravdepodobne ešte dnes, takže sa môžete tešiť. Najrýchlejšie informácie nájdete na stránkach MONOGRAM EPayment knižníc.

PHP Excel Reader 2

Máj 27, 2009 – 09:35

Po nejakom čase mi v práci prischol PHP projekt. Na výsledný portál budú často importované dáta z najrôznejš ích zdrojov, medzi ktorými nechýbajú Excelovské XLS súbory. Väčšinou sa import dát z Excelu rieši cez CSV, čo je omnoho jednoduchšie pre programátora, ale znižuje komfort používania aplikácie používateľom. A keďže sa budú v mojom projekte robiť importy často, poobzeral som sa po nejakej knižnici na parsovanie XLS súborov.

Najprv som našiel knižnicu PHP Excel Reader na sourceforge.net, ale táto pri čítaní example súboru (dodávaného spolu s knižnicou!) skončila v nekonečnom cykle a počas prvotného “debugovania” sa mi v tom cykle rozzvonil PC speaker, čo spôsobilo moju vraždu pohľadmi od všetkých kolegov naokolo :-) .

Hľadal som teda ďalej, a našiel som PHP Excel Reader 2 na code.google.com, ktorý fungoval out-of-the-box a navyše nepotreboval žiadne externé knižnice. Úspešne sa tiež popasoval s mojou sadou testovacích súborov a celkovo mi vylepšil náladu. Jeho používanie je vskutku jednoduché a 2 základné úlohy (čítanie hodnôt a prezentácia použivateľovi do HTML) s ním spravíte na 2 riadky. V skratke plne a dobre funkčná knižnica. Ďakujem autorom.

MONOGRAM E-payment knižnice otvorené

Máj 14, 2009 – 09:17

Ako bolo sľúbené, tak sa aj stalo, a vy už môžete používať naše knižnice na elektronické platby.

Všetky informácie nájdete na stránke MONOGRAM E-payment knižníc.

Patavedecký seminár

Apríl 2, 2009 – 22:37

Aj keď sa patavedecký seminár odohráva striedavo na Prírodovedeckej fakulte a Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK, nerozoberajú sa na ňom vážne vedecké problémy. Namiesto toho sa na ňom analyzujú a riešia omnoho vážnejšie – patavedecké – problémy. Tento seminár nemá striktne definovaný obor tém nakoľko pataveda nieje viazaná smiešnymi vedeckými pravidlami. Z najzaujímavejších doteraz odprednášaných tém:

Z najzaujímavejších doteraz tradične neodprednášaných tém:

  • Kvantová drakológia

Odporúčam Vám tak ako každému sa prísť zasmiať na tohtoročný prvoaprílový patavedecký seminár 8.4.

      Automatický deployment webových aplikácií

      Marec 31, 2009 – 10:25

      Pri vývoji webovej aplikácie je táto zvyčajne nasadená na viacerých počítačoch:

      • programátorov PC – developer vyvíja aplikáciu
      • stage server – tu beží najnovšia funkčná verzia aplikácie, ktorá slúži najmä klientovi na kontrolovanie stavu vývoja a zadávanie ďaľších projektových úloh
      • produkčný server – výsledná aplikácia

      Použitie stage servra je potrebné na predvádzanie funkčnosti klientovi ako aj kontrolu verzie aplikácie pred nasadením na produkčný server. Na tomto servri by mala byť posledná verzia aplikácie, a preto je potrebné ju nasadzovať čo najčastejšie – a to je dôvod, prečo by toto nasadzovanie malo byť automatizované.

      Proces nasadzovania by mal spočívať v nasledovných krokoch:

      1. checkout poslednej verzie aplikácie z repozitára
      2. zbuildovanie aplikácie
      3. spustenie testov
      4. nasadenie na server

      Vypísané kroky môžu developerov od takéhoto používania stage servra odradiť, ale našťastie existujú riešenia, ktoré môžu takéto procesy riadiť. Ja som na tento účel použil Continuous Integration server Cruise Control.NET. Continuous Integration je metóda, pri ktorej sa celá aplikácia builduje a testuje “pri každej príležitosti”, teda toto riešenie už zahŕňa problematiku source controlu, buildovania aplikácií a testovania.

      Read the rest of this entry »