O Mac OS X Lion sa často hovorí ako o Apple Viste. Paradoxne práve tieto dva systémy mám momentálne na domácich počítačoch a s Vistou som spokojný viac. Nehovorím, že Lion je vyslovene zlý systém, čakal som ale niečo lepšie. A myslím, že nielen ja. Tento článok je preto subjektívnym súhrnom hlavne negatívnych postrehov, z hľadiska mojich potrieb a spôsobu používania. Netvrdím, že neexistuje používateľ pre ktorého je to najlepší systém na svete a lepší si nevie ani predstaviť.

Najprv ale zopár pozitívnych vecí:

• Apple sa konečne naučil dobre sa pripojiť na WiFi po zobudení, takže už nemusím 5x otvárať a zatvárať MacBook aby som “chytil” WiFi.
• QuickTime X už nepauzuje práve prehrávané video pri seeknutí. Čakal som na opravu tejto triviálnej chyby rok (to to tam nikto netestuje?) a nakoniec som si musel kúpit nový operačný systém.
• Multi touch gesta fungovali už predtým výborne a teraz fungujú ešte lepšie (hlavne v Safari).
• Schované scrollbary sa mi páčia a opačné scrollovanie je tiež ok. Človek si zvykne (alebo to vypne).
• Finder sa v novej verzii naučil automaticky preskupovať ikony pri zmene veľkosti okna. Jej!

Na nový systém toho nie je veľa, však? Z grafického hľadiska sa nič nezmenilo, akurát ikonky zavrieť, minimalizovať a “akože” maximalizovať sú menšie. Rýchlosť a odozva systému je na úrovni Snow Leopard. Z prvotného nadšenia som sa veľmi rýchlo spamätal a prišlo triezve a trpké spoznávanie systému.

Šedá

Apple pred nejakým časom asi začal mať pocit, že používatelia Mac OS X sú farboslepí, inak si neviem vysvetliť dizajnové excesy za posledný rok. Akoby nestačilo, že samotný Mac OS X je už roky šedý, nudný a zase šedý, schytali to už aj ikonky. A to nie len vo Finderi, ale aj v iTunes. Naproti tomu Address Book a iCal vyzerá ako z detskej omalovánky.

Práca s oknami

Je super, že Apple konečne umožnil meniť veľkosť okna rovnako ako vo Windows a nie len za pravý dolný roh. Mission Control je tiež fajn aj keď mi Exposé sedelo viac, pretože zobrazovalo aj minimalizované okná. Je zrejmé, že Apple motivuje používateľov používať Mission Control namiesto minimalizácie okien, ktorá je stále ťažkopádna a málo použiteľná.

Z fullscreen módu mám zmiešané pocity. Aplikácie ho musia explicitne podporovať a väčšina už si to rieši po svojom (a so svojimi klávesovými skratkami). Snáď sa to ale časom “uprace”. To že sa aplikácie vo fullscreen móde presunú na samostatný desktop je zaujímavý nápad a celkom sa mi páči.

Finder

Finder je najväčšia katastrofa Mac OS X. Seriózne. A v Mac OS X Lion je ešte horší, ako kedykoľvek predtým.

Sieťové adresáre

Finder sa vie napájať cez SMB protokol na zdieľané adresáre v sieti, ale má to ďaleko od jednoduchosti. V prvom rade sa pri pripojení VŽDY, VŽDY a VŽDY spýta, pod akým používateľom sa má prihlásiť. Človek 1000x označí guest account, ale Finder sa spýta aj po 1001 krát. Logické by samozrejme bolo, aby najprv vyskúšal guest account, ako to robí Windows, žiaľ nie je to tak.

Po prihlásení vybehne ponuka, v ktorej sú vylistované zdieľané adresáre. Z nich si človek musí jeden vybrať, ten mu Mac OS X následne namountuje a potom sa konečne objaví Finder okno s obsahom zdieľaného adresára. Lenže pozor, nie je to štandardné okno, je to okno v tzv. debilnom móde. Čo je to debilný mód? Je to prehistorický Mac OS Finder mód, ktorý nezobrazuje toolbar, ani sidebar a pri kliknutí na adresár ho otvorí v novom okne. Debilný mód je samozrejme úplne nepoužiteľný na čokoľvek a človek sa musí ihneď prepnúť do normálneho. V starších verziách Mac OS X na to existovalo malé eliptické tlačidlo na pravej strane titlebaru, Apple ho ale, asi aby bola sranda, odstránil. Takže ako z toho von? Treba ísť do menu View a následne kliknúť na Show Toolbar (prípadne rukudeformujúca skratka Opt – Cmd – T). Áno správne Show Toolbar zobrazí toolbar a presvedčí Finder, že netreba otvárať nové okno s každým adresárom. Skutočne logické. Pokiaľ chcem aj sidebar, tak opäť menu View a Show Sidebar (alebo ešte viac rukudeformujúca skratka Opt – Cmd – S), lenže na prvý krát to nejde, až na druhý. Treba teda stlačiť Hide Sidebar a opäť Show Sidebar. Potom sa konečne zobrazí normálne Finder okno aj so sidebarom. Hurá.
Ešte aby som nezabudol, v Snow Leoparde si Finder pamätal, v akom režime nechal používateľ okno pri prístupe k danému počítaču na sieti, v Lione sa otvorí vždy v debilnom móde. Bravo!

Teraz keď už je otvorené normálne Finder okno, môže človek kliknúť na sieťový počítač (ten na ktorý sa práve prihlásil) v ľavom paneli a (tadá) zobrazia sa mu všetky zdieľané adresáre. Prečo mu Finder nemôže hneď namountovať celý sieťový počítač, nevedno.

Klávesové skratky

Sú veci, ktoré nikdy nepochopím. Jednou z nich je napr. prečo robí enter vo Finderi premenovanie súboru/adresára? Otvorenie súboru/adresára sa robí prívetivým Cmd-O. Zaujímalo by ma, či v Apple častejšie premenovávajú súbory ako ich otvárajú.

Kopírovanie súborov

Vždy som si myslel, že Explorer vo Windows má zlé kopírovanie súborov a aj si to stále myslím (Vista je v tomto neprekonateľne zlá). Finder má ale tiež svoje záludné špecifiká.

• Finder nepozná Cut (vystrihnúť), len Copy. Pri stlačenom Ctrl + Opt (Alt) sa Paste zmení na Move. Celkom dobré, keď si na to človek zvykne, ale Ctrl – X a Ctrl – P mi prídu jednoduchšie. Drag&drop myšou tiež presúva.
• Pokiaľ pri kopírovaní Finder narazí na súbor s rovnakým menom, ponúkne tieto tri možnosti: Keep Both Files, Stop, Replace. K tomu je ešte k dispozícii checkbox Apply to All. Ak sa vám zdá, že tam niečo chýba, tak sa vám zdá správne, je to Skip. Ten sa zjaví namiesto Keep Both Files po stlačení tlačidla Opt (Alt). Úprimne poviem, že som viackrát silno nadával, než som na to prišiel. Nechápem prečo to je schované za Option key. A potom že Mac OS X je jednoduchý pre používateľa.

Ak človek pozná tieto veci, je kopírovanie fajn. Pocitovo je rýchlejšie a lepšie ako vo Windows (Calculating time remaining, Canceling, to sú hlášky, ktoré vie Windows písať dlhé minúty, s Finderom nič také nehrozí).

Kôš

Niežeby som kôš na nejakom počítači niekedy používal, ale je veľmi úsmevné, že kôš v Mac OS X Lion ešte stále nevie odstrániť jeden súbor. Buď všetko, alebo nič. Čo to znamená v praxi? Pokiaľ má človek pripojený USB kľúč a chce z neho niečo odstrániť, musí to najprv presunúť do koša a potom ho celý vysypať. Alebo samozrejme otvoriť konzolu..

Aplikácie

S novým systémom prestalo korektne fungovať veľa aplikácií a mnohé nefungujú dodnes. Dalo by sa argumentovať, že to nie je chyba Apple, mňa ako používateľa to ale nezaujíma. Napr. taký Perian. Ide o open source projekt, ktorý dokáže spraviť z QuickTime použiteľný prehrávač. Resp. dokázal. Nová verzia (1.2.3) do dnešného dňa nie je kompatibilná s Lionom a staršia funguje len s vypnutou podporou pre externé titulky. V opačnom prípade sa po snahe o prehratie videa s titulkami spustí starý QuickTime 7, namiesto novej verzie X. Podľa príspevkov na fórach je na vine nová verzia QuickTime X, ktorá nepodporuje súbory s viacerými video stopami (Perian riešil titulky ako druhú video stopu). V Snow Leoparde to vedel a v Lione už nie. Tomu hovorím pokrok!

Zaujímavé veci sa tiež dejú s messengerom Adium. Trvalo mi asi mesiac než som si to dal dokopy, ale so zapnutým Adium mi Safari a Google Chrome nechcú načítať niektoré stránky. Firefox funguje. Neviem čo je to za haluz, ani ako to je možné, ale je to tak. Možno by pomohla čistá inštalácia systému, do toho sa mi ale samozrejme nechce.

Zmeny sa žiaľ nekonali v pokročilej správe aplikácií. Možno ste počuli ako dobre sa na Mac OS X  inštalujú aplikácie. Stiahnete si DMG súbor na ktorý dvojkliknete, Finder ho otvorí (v debilnom móde, ale tu to až tak nevadí) a program spôsobom drag&drop presuniete na ikonku Applications. Hotovo. Odinštalovanie je rovnako jednoduché, stačí aplikáciu proste presunúť do koša. Lenže nie vždy je to také jedoduché. Zložitejšie aplikácie zvyčajne vyžadujú inštaláciu, ktorá je podobná ako tá z Windows. Len s tým rozdielom, že v Mac OS X neexistuje spôsob, ako danú aplikáciu odinštalovať pomocou systémového nástroja. Takže ak sa človek rozhodne odinštalovať takúto zložitejšiu aplikáciu, musí najprv pohľadať jej inštalátor (na disku, stiahnuť z Internetu, alebo, nedajbože, na CD/DVD) pri ktorom je zvyčajne aj odinštalátor a pomocou neho ju odinštalovať. No des.

Stabilita

Ďalšou z vecí, ktoré ma pravidelne rozčuľujú sú vynútené reštarty. Stáva sa to pri odhlásení používateľa a následnej snahe o prihlásenie sa iného. Systém asi v 20% prípadov zhavaruje a je odkázaný na reštart. To je hrozivo vysoké číslo! Jediné šťastie je, že to veľmi často nepoužívam. Treba ale uznať, že systém má tri roky a 2 hlavné upgrady za sebou, takže by opäť možno pomohla čistá inštalácia.

Mám silný pocit, že Apple so svojim desktopovým operačným systémom zaspal na vavrínoch. V časoch Windows Vista by sa Mac OS X dal považovať za používateľsky prívetivejší a v mnohých oblastiach lepší systém. Pri súčasnom Windows 7 by som si to už ale netrúfal tvrdiť. Fakt si myslím, že namiesto blbostí ako Launchpad (aj tak každý spúšťa aplikácie cez vyhľadávanie Spotlight), mohli v Apple popracovať radšej na spomínanom Finderi. Hliníkový MacBook mám už vyše tri roky a som s ním spokojný, Apple si ale za neho vypýtalo dosť veľa peňazí, tak by som ani nič iné nečakal. Ak to takto pôjde ďalej a Apple sa nespamätá, je možné, že sa o rok – dva poobzerám po nejakom peknom ultrabooku s Windows 8.

http://siri.lmao.sk/fiit

Je to zvláštne, ako ľudia stále dokola papagájujú stokrát opakovanú poveru o tom, ako sú Apple MacBooky predražené a že za polovicu sa dá kúpiť rovnaký notebook. V čase kedy som kupoval svoj MacBook ma vyšiel v prepočte asi na 1660€, čo je cena, ktorú by som asi pred “Apple haters” neobhájil. V súčasnosti je už situácia iná, priateľkin MacBook som kupoval za 1149€. Nebudem tu písať siahodlhé úvahy o tom, prečo táto cena relatívne nie je vysoká, dôležité je, že som pri mojom predvianočnom hľadaní nenašiel rozumnú alternatívu. Požiadavky boli takéto:

• rozumne výkonný procesor (žiaden Atom, Celeron a podobne)
• aspoň 4 GB RAM
• non-Intel diskrétna grafika výhodou
• pekný design
• odolné a ľahké telo
• dlhá výdrž na baterku
• 13 – 14 palcový displej

Verte či nie, vo všetkých obchodoch s notebookmi na vás vyskočia plastové nepodarky, pri ktorých sa človek bojí, že pri zlom uchopení prasknú. Vŕzga to, prehýba sa, zahrieva sa, vydrží 3 hodiny na baterku a je to škaredé. Jedni z mála slušných notebookov robí Sony vo vyššej línii modelov Vaio, tie sú ale ešte drahšie ako MacBooky.

Takže na výber bol biely MacBook a hliníkový MacBook Pro, dizajn nakoniec zavážil a kúpil sa MacBook Pro. Zaujímavé ale je, že tento úplne novučičký notebook nielenže vyzerá takmer identicky ako môj dva roky starý, ale má aj veľa rovnakých vnútorností:

• Procesor Intel Core 2 Duo 2,4 GHz s 3MB L2 Cache
• Pamäte 1066 MHz DDR3 SDRAM
• 250 GB SerialATA 5400 rpm hard disk
• Lesklý 13,3” TFT display s LED podsvietením
• Štrbinová SuperDrive mechanika DVD-RW/CD-RW
• Podsvietená klávesnica, Wifi, Bluetooth, iSight, všetky takéto drobnosti rovnaké

Rozdielov je skutočne len zopár:

• 4 GB pamäte vs. 2GB pamäte (dokúpiteľná za 60€)
• Grafická karta GeForce 320M 256 MB DDR3 SDRAM vs. GeForce 9400M 256MB DDR3 SDRAM
• Zabudovaná čítačka SD kariet
• FireWire 800 port
• názov MacBook Pro vs. MacBook
• zabudovaná batéria s výdržou 10 hodín vs. vymeniteľná batéria s výdržou 3 – 4 hodiny

Našlo by sa ešte zopár drobností, ako napr. fade-in/fade-out efekt displeja pri uspatí resp. zobudení sa, tie sú už ale úplne nepodstatné. Koniec koncov ako všetky hore uvedené rozdiely s výnimkou posledného. 10 hodín na baterku nie je marketingový blábol, ale fakt, ktorý som videl na vlastné oči. Pre mňa, ako človeka zvyknutého na 3, maximálne 4 hodiny na baterke je to niečo úžasné a viem si predstaviť, že pre veľa ľudí môže byť toto hlavný dôvod pre kúpu MacBooku Pro. Mnohí ľudia vyčítajú 13” modelu starší Intel Core 2 Duo procesor a absenciu niektorého z rodiny i3/i5. Za to, pokiaľ viem, môže viacmenej politika Intelu, ktorý sa s príchodom procesorov i3/i5/i7 rozhodol dodávať svoju integrovanú grafickú kartu ku každému procesoru bez možnosti jej absencie. Takýto čip sa ale do 13” modelu nezmestil a nakoľko Apple nechcelo znižovať grafický výkon nového modelu odstránením diskrétnej nVidia GeForce karty, zostali u staršieho Core 2 Duo.

Osobne ma po prvotnom prekvapení celková podobnosť oboch modelov veľmi potešila. Keďže si Apple trúfa v dnešnej dobe predávať takúto konfiguráciu, je mi jasné, že ja s mojim notebookom vydržím ešte dosť dlho a mám zaručenú podporu v Mac OS X na mnoho rokov dopredu. Nakoľko na hliníkovom tele nie je vidno žiaden škrabanec, nič nevŕzga, všetko je čisté a funkčné, je to skoro, akoby som si na Vianoce kúpil nový MacBook aj ja.

Na prechod sme sa vcelku tešili, nakoľko nami používaná verzia 2005 už toho mala za sebou dosť a aj kompatibilita s najnovšími platform updatmi bola čoraz horšia. Navyše Intellisense v prostredí C++ bol vo verzii 2005 totálny výsmech, najmä v porovnaní s bezchybne fungujúcim Intellisense v C#. Ten náš nielenže väčšinu času nefungoval, ale niekedy keď aj fungoval tak v skutočnosti komplikoval programovanie tým, že dopĺňal zlé veci a to dokonca aj vtedy, keď už mal človek takmer celý názov metódy napísaný vlastnoručne. Všetci sme si teda mysleli, že už viac sa to pokaziť nedá a skrátka musí to byť lepšie. Chlapci z Redmondu sa ale skutočne pochlapili a vydali softvér, ktorý mi niekoľko desiatok krát denne zvýši krvný tlak, adrenalín a skráti život. Kávu nepotrebujem vôbec, stačí sa snažiť programovať v tomto paskvile. Čo je vlastne také zlé? Chyby objavujeme všetci dennodenne, tu je zopár, na ktoré si práve spomínam:

• Prostredie samotné je veľmi pomalé. Môj počítač má jeden z najvýkonnejších modelov procesoru Intel Core i7 s 3 GB RAM s operačným systémom Windows 7 64-bit. Po spustení čo i len jedného Visual Studia sa celá práca v systéme rapídne spomalí, samotné IDE Visual Studia seká a zamŕza len tak z ničoho nič počas písania kódu, alebo klikania po ponukách, niekedy dokonca aj keď práve pracujem s iným programom. Niekoľko krát do týždňa tento softvér spadne, prípadne zamrzne tak, že ho treba “odpáliť” a pustiť znova. Odozva systému sa rapídne znižuje s počtom spustených Visual Studií, empiricky sme zistili, že mať viac ako 2 je už problém. Najviac iritujúce je, keď v systray vyskočí balónik “Visual Studio is busy”…
• Kompilácia je extrémne pomalá. Empiricky sme opäť zistili, že rovnaký projekt sa vo Visual Studiu 2005 kompiluje asi polovičný čas. Počas kompilácie ja takisto prakticky nemožné robiť čokoľvek iné, systém je úplne ochromený, seká grafické prostredie, programy sa obnovujú neúnosne dlho. Osvedčilo sa mi naloadovať si v prehliadači na druhom monitore dlhý článok a potom spustiť kompiláciu. Tak si môžem aspoň chvíľu čítať počas toho nekonečného čakania
• Intellisense je opäť záludné. Nefunguje vždy, ale celkovo musím uznať, že funguje o dosť lepšie, navyše je tu prítomná nová, vcelku užitočná, funkcia podčiarkovania syntaktických a sémantických chýb ešte pred kompilovaním. To celkom ujde, ALE v niektorých prípadoch nemá žiadnu šajnu a podčiarkuje všetko, prípadne zase vôbec nič. Špeciálny prípad sú projekty so zapnutými precompiled headers (build-in funkcia Visual Studia), kedy nefunguje vôbec nič.
• Editor textu sa naučil zopár fígľov z  linuxáckeho GEditu (s ktorým sme zažili tiež množstvo zábavy) a začal robiť naprieky. Človek by si povedal, čo sa dá pokaziť na automatickom odrážaní na novom riadku? Verte či nie, dá sa a nové Visual Studio je toho príkladom, občas totiž odráža správne a občas o 1 jeden tab menej, prípadne skáče len na začiatok riadku. Asi podľa nálady. Na vlastné oči som tiež videl, ako kolegovi na novom riadku skočil kurzor na začiatok riadku po napísaní zopár písmen, prípadne automaticky doplnil náhodný symbol z Intellisense.

Na záver ešte pridám historku, ktorú som zažil dnes a ktorá ma inšpirovala k napísaniu tohto výlevu. Poobede si normálne programujem, píšem kód, nič neklikám ani nič nechcem aby to prostredie robilo, len písalo. Samozrejme prácu pravidelne ukladám. Zrazu pozerám a už nepíšem, Visual Studio tuhé ako Lenin a ja len čakám a čakám. Tento krát nenaskočil balónik o tom, že Visual Studio pracuje, zato mi prestal reagovať takmer celý systém, dokonca začal sekať aj kurzor myši. Zúfalo som sa teda pokúsil vyvolať Task manager z kontextového menu task baru, nič sa ale nedialo. Skúsil som teda CTRL-ALT-DEL, ale tak isto bez odozvy. Asi za 2 – 3 minúty mi zhasli oba monitory a po ďalšej minúte naskočilo toto:

Po odkliknutí systém pomalý nabehol a dovolil mi odstreliť náhodne vytipované Visual Studio, ktoré ale bolo to správne. Netreba asi hovoriť, že to druhé, ktoré som mal spustené, tiež zamrzlo, ale počas pár desiatok sekúnd aj odmrzlo, tak to akoby sa ani nič nestalo. Pravé prekvapenie sa na mňa ale len chystalo. Po spustení novej inštancie a naloadovaní projektu som začal tušiť zlú vec. Všetky nastavenia projektu boli rovnaké, ako keď som na ňom začal pred 1,5 hodinou pracovať, chýbali novopridané súbory (na disku našťastie boli) a to najlepšie na koniec: zdrojový súbor, ktorý som vyše hodinu upravoval, bol skrz-naskrz prázdny, nula bajtov, ani jedna medzera, nič. V slovenskom jazyku neexistujú nadávky, ktoré som v tej chvíli chcel vysloviť na adresu autorov toho odpadu, premýšľam ale o ich vytvorení, v práci by som ich často využíval.

Môže sa zdať, že moje problémy sú len samé blbosti a maličkosti najmä na takej obrovskej aplikácii akou Visual Studio bezpochyby je. Pre mňa sú to ale fatálne veci, ktoré mi denne uberajú nezanedbateľné množstvo môjho pracovného času a pripravujú mi stres a nervy na počkanie niekoľko krát denne. Navyše pokiaľ by sa vyššie popísaná príhoda stala večer, mohol som by som teoreticky prísť o celodennú prácu (pokiaľ commitujem raz denne a robil by som na jednom súbore, čo je nepravdepodobné, ale stať sa môže), alebo aj horšie (pokiaľ by sa jednalo o neverzionovaný súbor, ani nechcem pomyslieť). Nedokážem pochopiť, ako si môže firma ako Microsoft (alebo práve preto?) dovoliť vydať takýto nepodarok, pre mňa osobne je to najhorší softvér, s akým som kedy pracoval.

P.S. Voľakedy som sa smial ľudom, čo robili v Eclipse, už sa nesmejem, závidím.

Perličky z používania:

19.1.2011 16:39 - Chcem napísať MonoBase::Buffer, napíšem MonoBase:, po prvej dvojbodke mi kurzor skočí o dva znaky dozadu tak napíšem MonoBa:se:. Pomôže až reštart VisualStudia. Ako dokáže toto niekto spraviť mi je veľkou záhadou…

21.1.2011 10:02 - Kolegovi práve pri kompilácii Visual Studio zahlásilo, že symbol memcpy is ambiguous (nejednoznačný). Po reštarte Visual Studia všetko funguje v poriadku.

22.2.2011 10:43 - Mám dosť veľký solution s asi 20 projektmi. V startup projekte mám nastavené dependencies na 2 projekty (knižnice). Keď dám skompilovať celý solution, napíše mi na všetky projekty, že sú up-to-date. Keď manuálne kliknem na knižnicu na ktorú mám nastavené dependency a dám build, samozrejme že ju prebuilduje, pretože v nej sú zmeny. Musím to ale robiť manuálne klikaním na každý zmenený projekt. Ako sa dá toto pokaziť fakt nechápem.

25.2.2011 11:39 - V priebehu 10 minút mi ten softvér 2 krát totálne vytuhol, musel som ho odpáliť cez task manager a pustiť znova.

4.4.2011 15:46 - Dnes si Visual Studio zmyslelo, že mi nebude robiť odsadenie na novom riadku (o aktuálny počet tabulátorov). O hodinu na to mi zase ignoruje zmenené súbory a tvári sa, že netreba nič kompilovať.

4.4.2011 16:05 - Tak dnes ešte jedna perlička. V rámci jedného projektu mi jedno cpp išlo debugovať a druhé nie. Pričom samozrejme všetko bolo up-to-date. Pomohol až rebuild.

4.4.2011 17:28 – Dnes ma chce tá $#%^&&%#@ asi vrcholne vytočiť. Po tom čo ma celý deň nasiera mi teraz počas písania kódu bezdôvodne Visual Studio zamrzlo. A keby som si náhodou nevšimol, tak dole mi vyhodil bublinku Microsoft Visual Studio is busy. Grrrrrrrr.

14.6.2011 12:07 VisualStudio sa práve rozhodlo, že nech už zmením v hlavnom projekte čokoľvek, neprekompiluje mi to. Celý solution je proste up-to-date.

4.7.2011 10:19 IntelliSense ma presviedča, že “Argument of type ‘_stat64 *’ is incompatible with parameter of type ‘_stat64 *’ “. Skompilovať to samozrejme ide.

10.8.2011 13:13 Kliknem na metódu pravým tlačidlom myši a dám Show definition, Visual Studio kompletne zamrzne (ako vždy, veď takéto niečo sa nedá robiť asynchrónne, však Microsoft), ale už neodmrzne. Toto je úplne bežná vec, takže človek vždy tŕpne, keď chce nájsť definíciu nejakej funkcie takýmto spôsobom.

10.8.2011 14:44 V jednom projekte mi ani za nič nechce zobraziť resource view. Nepomáha reštart Visual Studia, nič. V ostatných projektoch bez problémov.

2.9.2011 12:06 Minulý týždeň som si nainštaloval SP1 pre Visual Studio 2010. Frekvencia mrznutia programu sa zvýšila asi na dvojnásobok (približne 1 – 2x za deň musím jedno “odstreliť” cez Task Manager). Zmena konfigurácie z Debug na Release, alebo naopak, trvá často krát až niekoľko minút (!!!). Jediná zmena k lepšiemu je, že už sa nezväčšuje find dialog pri každom vyvolaní. Polofunkčný Intellisense a extrémna pomalosť ostali. Good job Microsoft!

8.11.2011 14:56 Mám otvorené súbory z lokálneho disku, kliknem pravým tlačidlom na jeho záložku a potom Open Containing Folder. Visual Studio ho neotvorí, ale vypíše takúto hlášku:

Týkalo sa to všetkých súborov, umiestnených ľubovoľne na celom disku. Nefungoval ani drag&drop súboru do VS editoru. Vo všetkých ostatných normálnych programoch s nimi išlo pracovať úplne normálne. Visual Studiu pomohol až reštart počítača.

21.11.2011 11:45 Ďalšia lahôdka v podaní VisualStudio IntelliSense. Kompilácia samozrejme prebehla bez problémov.

]]> http://blog.monogram.sk/sirota/2010/10/26/microsoft-visual-studio-2010-to-snd-ani-nie-je-mozn/feed/ 18 http://blog.monogram.sk/sirota/2010/09/24/jays-q-jays-vs-etymotic-research-hf2/ http://blog.monogram.sk/sirota/2010/09/24/jays-q-jays-vs-etymotic-research-hf2/#comments Fri, 24 Sep 2010 09:18:38 +0000 siri http://blog.monogram.sk/sirota/?p=392 V kategórii vnútroušných sluchátok sa už orientujem nejaký ten piatok. Po 2 modeloch (a 3 kusoch) od firmy Shure som sa rozhodol pozrieť po inej značke, nakoľko na Shure sa rozpadávali kábliky a ich predajcovia túto nekvalitu odmietali uznávať v reklamácii. Pôvodne som chcel ísť do Ultimate Ears, konkrétne do modelu super.fi 5 PRO, v čase môjho nákupu sa ale menila produktová línia a preto boli nedostupné. Nakoniec som siahol po švédskej, recenziami vychválenej, značke Jays a ich najvyššom modeli q-JAYS.

Čo sa ale nestalo, po pol roku používania som si raz počas jednej bolehlavovej soboty myslel, že som ich stratil a tak som si okamžite, impulzívne a bez rozmyslu objednal Etymotic Research hf2 ako náhradu. Samozrejme som o pár hodín našiel Jays na zemi, objednávka ale už bola odoslaná a ja som sa rozhodol ju nestornovať.

Iná značka, rovnaká cenová hladina. Aké sú tieto sluchátka pri priamom porovnaní? Ktoré sú lepšie?

Jays q-JAYS

Najmenšie dvojpásmové slúchatká na svete, veľmi príjemný dizajn a fantastický zvuk. Používam ich 11 mesiacov prakticky dennodenne a môžem ich len odporúčať. Zvuk je veľmi vyvážený, vhodný pre akýkoľvek žáner. Veľkou výhodou je príjemný prednes na akejkoľvek hlasitosti, niektoré slúchatká sú totiž na vyšších hlasitostiach veľmi “ostré” a prakticky nepočúvateľné pri určitých žánroch. Jays týmto netrpia, čo môže niekomu vadiť, nakoľko ich zvuk nie je úplne analytický. Na druhú stranu je ale príjemný, zábavný a má “šťavu”, čo ja osobne preferujem. V poslednej dobe ale zažívam mierne problémy s nasadzovaním, kedy silikónové nádstavce neizolujú a zvuk potom stráca na hĺbke. Mimochodom silikónové nádstavce, ktoré dodáva Jays sú omnoho lepšie, ako gumené od Shure (mäkšie a príjemnejšie) a tiež ako penové od Shure (neopotrebujú sa). Takisto mám pocit, že mi jeden menič hrá o čosi silnejšie, budem to ale ešte skúmať. Mimo to ich môžem jednoznačne odporúčať.

Etymotic Research hf2

Etymotic mi ako firma bola dosť dlho nesympatická, sám ani neviem prečo. Po prečítaní pár recenzií som ale predsa siahol po vychválenom modeli hf2, čiastočne aj preto, lebo to boli jediné dostupné slúchatká s diaľkovým ovládaním na iPhone. Po ich príchode som bol sklamaný, slúchatká sú oproti Jays škaredé, veľké, kábel je hrubý a trpí veľmi silným mikrofónnym efektom, ktorý Jays takmer vôbec nemajú. Po prvotnom posluchu sa moje sklamanie ešte prehĺbilo, zvuk bol síce veľmi čistý a analyticky presný, ale strašne nudný a chýbali mu basy (a tým nemyslím hučanie na úrovni KOSS Porta Pro). Navyše bol už pri o čosi vyšších hlasitostiach vyslovene nepríjemný a nepočúvateľný. Našťastie sa po pár dňoch rozohrali a dnes už je to o čosi inak. Zvuk ostal veľmi presný, stále je ale nezábavný, aj keď už nie nepríjemný. Basy už sú vykreslené a dostatočné, stredy sú famózne ale výšok by mohlo byť kľudne o čosi viac. Oproti Jays je tých výšok naozaj málo, upodozrievam ale Jays, že si tie výšky trochu domýšľajú a malinko aj basy. Ťažko porovnať bez referenčných slúchadiel.

Zhodnotenie

Takže ktoré sú lepšie? Jays majú lepšie basy, viac výšok, sú menšie, dvojpásmové, majú pekný dizajn a veľmi príjemný a zábavný zvuk. Etymotic majú viac nádstavcov, lepšie stredy, diaľkové pre iPhone / iPod Touch a majú presnejší zvuk. Z tohto pohľadu vychádzajú suverénne Jays, Etymotic ale má čo ponúknuť. Jays sú rozhodne vhodnejšie pre metal, D&B, trance, atď… Pre jazz, R&B, prípadne Soft Rock by som asi radšej siahol po Etymotic.

Na obhajobách som mal neskutočné šťastie, čo krásne vypovedá o celom mojom štúdiu. Išiel som presne v ten deň a čas, kedy som chcel ísť (ako prvý, v pondelok o 8:00, nech to mám rýchlo za sebou a mám pokoj) a spýtali sa ma tú jedinú otázku, ktorú som vedel (návrhové vzory). Prekvapivo som odpoveď nemal až takú suverénnu ako by som chcel, navyše ma jeden člen komisie prekvapil otázkou o MVC, čo som spočiatku ani nevedel, čo to je (Model-view-controller). Ono je to aj tak skôr architektonický model, než návrhový. Každopádne ja by som si dal známku D, ale neviem, čo a ako prezentovali ľudia po mne, takže to beriem tak, že som si to éčko zaslúžil. A veď je to vlastne úplne jedno.

Ako prvá bol zamietnutá sťažnosť voči internetovej reklame na FiberTV od firmy Orange. Reklama uvádza, že Fiber TV ponúka až 16 kanálov v HD kvalite. Do tohoto počtu sú ale započítané aj kanály, ktoré Orange len upscaluje, teda zväčšuje na HD rozlíšenie zo štandardného PAL rozlíšenia. Rada pre reklamu sťažnosť zamietla s odôvodnením: Zadávateľ reklamy používa proces upscalingu, pri ktorom na základe matematických prepočtov dochádza k zvýšeniu počtu bodov (pixelov) obrazu na rozlíšenie HDTV, čo v konečnom dôsledku znamená digitálny signál s vyšším rozlíšením ako sú bežné štandardy SDTV. Nemožno usudzovať, že by dochádzalo k poškodzovaniu spotrebiteľa alebo k jeho zavádzaniu, pretože výsledný efekt dosiahnutý upscalingom je možnosť sledovať v HD kvalite aj stanice, ktoré natívne v tejto kvalite nevysielajú. Je toto normálne? To keď mi Canon predá 10 Mpix foťak, s tým, že má 2 Mpix čip a firmware fotoaparátu fotky zväčšuje na 10 Mpix, tak je všetko v poriadku? Sa normálne čudujem, prečo všade vo svete investujú veľké peniaze do prechodu na HD, keď my na Slovensku sme prišli na to, ako to vyriešiť úplne lacne. S logikou RPR sa dá vlastne za HD považovať úplne čokoľvek, rád by som členom tejto pofidérnej organizácie doprial možnosť sledovať v HD kvalite stanicu, ktorá natívne vysiela v rozlíšení 1×1 pixelov. Veď predsa skvelý upscaling by im z toho spravil HD, tak aký problém?

Druhá sťažnosť sa týkala Neobmedzeného Magio Internetu, tá ma ale až tak nepobúrila, na praktiky ružových som si už zvykol a v živote by som si od nich nič nekúpil (aj keď sám mám T-Mobile, ale vzhľadom na známych ani nemám na výber). Samozrejme išlo o to, že Magio Internet má od neobmedzeného asi tak ďaleko ako T-Com od slušnej firmy. Teda poriadne ďaleko. T-Com totiž na svojom Turbo Internete zaviedol FUP, čo znamená, že po prenesení vopred stanoveného objemu dát (download + upload (!!!)) zníži do konca mesiaca rýchlosť na 256 / 128 Kbps na DSL a 1024 / 256 Kbps na optike. Limty dát sú 120 GB a 240 GB, čo sa síce môže zdať veľa a možno to aj je veľa na ich smiešnom DSL, ale pozor, tieto limity sa vzťahujú aj na optiku! A tam už je to horšie, osobne som minulý týždeň zabudol vypnúť µTorrent na MacBooku a za ten týždeň mi beťár spravil upload skoro 200 GB. Ide o to, že keď už raz mám optiku s rýchlosťou niekoľko desiatok Mbps, tak sa nechcem strachovať o to, koľko dát prenesiem a či mi náhodou rýchlosť nepadne na 1 Mbps. RPR samozrejme sťažnosť neuznala, ich argumenty ale tentoraz majú aspoň nejakú vzdialenú logiku: V prvom rade je však potrebné podotknúť, že každý zákazník, teda aj ten, ktorý uvedené hranice stiahnutých dát prekročí, sťahuje ďalšie dáta naďalej neobmedzene a bez ďalších poplatkov. To berem, je to iné ako napr. Internet na mobile, kde pri prekročení dátového limitu sú ďalšie dáta spoplatnené. Aj tak je ale použitie slova neobmedzený značne zavádzajúce a prieči sa to etike.

Tretie rozhodnutie ma zdvihlo zo stoličky a svojou nezmyselnosťou vyráža dych. Opäť sa jedná o reklamu firmy Orange (inak som si o nich myslel, že sú férovejší ako T-Com, ale sú to rovnakí …), tentoraz na mobilný internet s rýchlosťou až do 14,4 Mbps. Samotná spoločnosť Orange priznala, že počas skúšobných testov len s jedným zariadením na BTS (!!!) dosiahla maximálne 10,5 Mbps. V praxi to znamená, že bežný človek nemá absolútne žiadnu šancu dosiahnuť ani len 10 Mbps, odhadujem, že reálne sa rýchlosti budú pohybovať tak na úrovni 8 Mbps, možno ešte menej. RPR sťažnosť opäť zamietla s nasledujúcim odôvodnením: Pri uvádzaní rýchlosti prenesených dát v predmetnej reklame je podstatné, že zadávateľ prenosovú rýchlosť dát uviedol slovami až do. Priemerne informovaný a obozretný spotrebiteľ má možnosť získať si ďalšie doplnkové informácie a podľa nich môže sám zhodnotiť, či za podmienok, za ktorých internetové pripojenie využíva má alebo nemá možnosť dosiahnuť rýchlosť uvedenú v reklame. Prisilná káva, nie? Poskytovatelia internetového pripojenia na Slovensku môžu oslavovať, v reklamách totiž odteraz môžu udávať akékoľvek rýchlosti ponúkaného pripojenia (vyššie ako skutočné), samozrejme za predpokladu, že použijú magické slovné spojenie až do. A prečo sa obmedzovať len na Internet, tento skvostný výplod tupých hláv môže nájsť využitie v širokom spektre reklám na čokoľvek. Napr. Škoda Fábia s 1,2 litrovým benzínovým motorom s výkonom až do 800 koní, nový Intel Core i7 s výkonom až do 10 GHz, nové lahváče piva s etiketou až do 3 litrov, jogurty s váhou až do 700 gramov, atď…

Čo vyplýva z rozhodnutí Rady pre reklamu? Informácie o kvalite televíznych programov neznamenajú v reklamách absolútne nič, rovnako ako udávaná rýchlosť internetového pripojenia. V akom Kocúrkove to už žijeme? Čo môže byť za touto fantazmagóriou? Demencia, alebo korupcia?

Zdroj: DSL.sk

Viac som sa iPodu venoval v článku Starosti a radost – Apple iPod

EDIT: yellowBird stiahlo pôvodné video, tak aspoň odkaz.

P.S. Ak niekto poznátu túto skladbu, napíšte mi jej meno prosím do komentov, strašne dlho ju už zháňam…